Záhadný rádioaktívny oblak nad Európou pochádzal z utajenej ruskej havárie, tvrdia vedci

Odborníci tvrdia, že rádioaktívny oblak zistený v Európe koncom septembra 2017 mohla spôsobiť len nehoda v súvislosti s prepracovaním jadrového paliva v Majaku, jadrovom zariadení v Čeľabinsku v pohorí Ural v Rusku. Mala sa udiať niekedy medzi poludním 26. septembra a poludním 27. septembra.

Rusko potvrdilo, že v tom čase bol na Urale zistený rádioaktívny oblak, ale krajina nikdy neuznala žiadnu zodpovednosť za únik radiácie. Ani nikdy nepripustila, že k jadrovej havárii v roku 2017 došlo.

Vedúci autor nového výskumu, jadrový chemik Georg Steinhauser z Leibniz University v nemeckom Hannoveri, uviedol, že viac ako 1300 atmosférických meraní z celého sveta ukázalo, že sa v tom čase uvoľnilo 250 až 400 terabecquerelov rádioaktívneho ruténia-106.

Ruténium 106 je rádioaktívny izotop ruténia, čo znamená, že má vo svojom jadre iný počet neutrónov, ako má prirodzene sa vyskytujúci prvok. Izotop sa môže vyrábať ako vedľajší produkt počas jadrového štiepenia atómov uránu-235.

"Hoci výsledný oblak jadrového žiarenia bol dostatočne zriedený, aby nespôsobil ujmu ľuďom pod ním, celková rádioaktivita bola medzi 30 a 100-násobkom úrovne žiarenia uvoľneného po havárii vo Fukušime v Japonsku v roku 2011," uviedol Steinhauser. Výskum publikoval časopis Progress of the National Academy of Sciences.

Uvoľňovanie ruténia
Oblak v septembri 2017 zistili v strednej a východnej Európe, Ázii, na Arabskom polostrove a dokonca aj v Karibiku. Našlo sa v ňom rádioaktívne ruténium 106, čo je vedľajší produkt jadrového štiepenia s polčasom rozpadu 374 dní.

Počas prepracovania jadrového paliva - keď sa rádioaktívne plutónium a urán oddelia od vyhoreného jadrového paliva z jadrových energetických reaktorov - sa ruténium 106 obvykle oddelí a umiestni do dlhodobého skladu s ostatnými vedľajšími produktmi rádioaktívneho odpadu.

To znamenalo, že každé masívne uvoľnenie ruténia mohlo vzniknúť iba v dôsledku nehody počas prepracovania jadrového paliva a zariadenie Majak bolo jedným z mála miest na svete, ktoré vykonáva tento druh prepracovania. Pokročilé meteorologické štúdie vykonané v rámci tohto nového výskumu ukázali, že oblak mohol pochádzať iba zo zariadenia v Rusku. 

Táto nehoda sa udiala 60 rokov po jadrovej havárii v Majaku z roku 1957, ktorá spôsobila jeden z najväčších únikov v histórii regiónu. Pri katastrofe  explodovala nádrž tekutého jadrového odpadu, ktorá rozšírila rádioaktívne častice po lokalite a spôsobila rádioaktívny oblak dymu, ktorý sa tiahol stovky kilometrov.

Jadrová havária
"Štúdia ukázala, že havária v Majaku v roku 2017 pravdepodobne nebude spôsobená relatívne bežným únikom rádioaktívneho plynu," uviedol Steinhauser. Požiar alebo dokonca výbuch mohol vystaviť pracovníkov v továrni škodlivým úrovniam žiarenia.

Rusko nepriznalo, že v Majaku došlo k nejakej nehode, pravdepodobne preto, že sa tam vyrába plutónium pre termonukleárne zbrane. Krajina však zriadila komisiu na vyšetrovanie rádioaktívneho oblaku.

Ruská komisia rozhodla, že neexistuje dostatok dôkazov na určenie, či je za oblak zodpovedná jadrová havária. Ale Steinhauser a jeho tím dúfajú, že sa na toto rozhodnutie môžu znovu pozrieť vďaka nového výskumu. 

"Dospeli k záveru, že potrebujú viac údajov," uviedol. „A cítime to tak, že: Dobre, môžete mať všetky naše údaje, radi by sme však videli aj tie vaše." Akákoľvek informácia z Ruska o nehode v Majaku by vedcom podľa Steinhausera pomohla spresniť ich výskum, namiesto toho, aby sa museli spoliehať iba na merania rádioaktivity z celého sveta.

Medzinárodný tím zainteresovaných vedcov má veľký záujem dozvedieť sa viac o jeho príčinách. "Nejde o obviňovanie Ruska, ale o to, aby sme sa poučili z tejto nehody," dodal.

Zdroj: Google Maps