Koža ako zrkadlo. Čo je pre ňu najväčším strašiakom?

Tridsaťpäťročnú Janu trápi atopický ekzém už odmala. Pomocou mastí a krémov od kožného lekára našťastie drží chorobu pod kontrolou. Teda až na výnimky.

"Pred piatimi rokmi som zažila v práci šikanovanie zo strany vedenia. Znášala som to skoro pol roka a v tej chvíli sa mi ekzém zhoršil tak, že som nemohla ani spať," opisuje pre iDNES.cz Jana dnes už s úsmevom svoje skúsenosti. Najprv nechápala, čo sa deje, ale jej lekárka mala rýchlo jasno.

"Sama sa ma spýtala, či nezažívam stres v práci, a mne sa to hneď spojilo. Našla som si novú prácu, začala chodiť na jogu, viac som sa venovala sama sebe. A dnes? Nespoznali by ste, že som atopik," hlási hrdo Jana.

Dermatovenerologóvia už dlho vedia, že stav kože ovplyvňuje mnoho rôznych faktorov. Od stravy a prostredia, v ktorom žijeme. Lenže poisťovne stále oveľa radšej preplácajú predpísanú mastičku než rozprávanie lekára s pacientom o jeho radostiach a strastiach.

Klinické štúdie aj prax však hovoria jasne, a tak už niekoľko rokov vznikajú psychodermatologické pracoviská, ktoré združujú na jednom mieste dermatológov, psychológov aj psychiatrov. Bohužiaľ tempom, ktoré nie je dostatočné. Pokiaľ teda podobného odborníka zháňate, počítajte s tým, že si na neho budete musieť počkať.

Najväčším strašiakom je chronický stres
Koža je veľmi citlivý orgán. A aj keď sa ju snažíme liečiť najmä zvonku pomocou mastičiek, v skutočnosti zvyčajne reaguje hlavne na to, čo sa deje vo vnútri nás samotných. Veľmi častým spúšťačom vyrážok je strava. Deti sa bežne osypávajú po jahodách, paradajkách, čokoláde alebo cudzokrajnom ovocí. A strava dokáže zhoršiť kvalitu kože či pleti aj u dospelých pacientov.

"Črevo je nielen orgánom pre vstrebávanie živín, ale aj veľký imunitný systém a jeho správne fungovanie je dôležité pre udržanie rovnováhy celého tela. Veľa chronických chorôb, napríklad zápaly dutín či ekzémy, súvisia s nedostatočnou funkciou čriev," hovorí pražská kožná lekárka Ivona Kosová.

Koži neprospieva biela múka, údeniny, ťažké a mastné jedlá, červené mäso, konzervanty, polotovary ani chemicky upravené jedlá. To všetko môže narušiť kožnú bariéru, koža potom nie je schopná zabrániť prieniku škodlivín a alergénov z vonkajšieho prostredia, uniká z nej voda aj minerály, stáva sa veľmi citlivou, dochádza k jej vysušovaniu, zdrsneniu, je šupinatá a popraskaná.

Za kožnými problémami mnohokrát stojí aj dlhodobý stres. Áno. Presne ten stres, ktorý negatívne ovplyvňuje pochody v celom tele, zapríčiňuje bolesti hlavy i chrbta, vážne metabolické aj kardiovaskulárne choroby, stojí v pozadí rôznych onkologických problémov.

"Dnes sú ľudia veľmi pracovne vyťažení, žijú sa až nezdravo rýchlo a mnoho ľudí sa nevie v životnom tempe zastaviť. A často sa práve na koži objavia zmeny, ktoré súvisia s veľkým vypätím alebo môžu aj byť signálom ochorenia niektorého vnútorného orgánu," upozorňuje kožná lekárka Lucia Mansfeldová. Lenže ekzém a vyrážka môžu byť len začiatok problémov: u niektorých pacientov sa postupom času objavujú psychické ťažkosti.

"Závery klinických štúdií vykazujú u 30 až 60 percent kožných pacientov psychosociálne ťažkosti, poruchy správania a nízku kvalitu života. Rizikoví kožní pacienti trpia depresívnymi a úzkostnými poruchami, svrbením a pálením kože, halucináciami, bludmi a myšlienkami na samovraždu," vysvetľuje docentka Růžena Pánková, pôsobiaca na Dermatovenerologickej klinike 1. lekárskej fakulty. Práve ona stála za vznikom psychodermatologickej sekcie a celý život sa psychosociálnym aspektom liečby venuje.

Liečba je náročná, ale oplatí sa
Ak aj vaše ochorenie súvisí so psychickým rozpoložením, vedzte, že mastička na vyliečenie stačiť nebude. Nemusíte sa nutne sťahovať na samotu a celý deň sa vŕtať v hline, viac času a duševnej pohody by ste však hľadať mali. A psychodermatolog vám s tým všetkým pomôže.

Na prvú návštevu si rezervujte dostatok času. Na rozdiel od klasických kožných lekárov sa psychodermatologovia veľmi dôkladne sústredia na samotnú diagnózu a prvé stretnutie vôbec. Nestačí im letmý pohľad na vyrážku, ale s pacientom sa dlho rozprávajú.

"Rozhovor lekára s chorým je hlavným nástrojom psychosomatickej diagnostiky. Citlivo vedenú psychosomatickú anamnézou začíname vytvárať osobný vzťah, ktorý by mal vyústiť v liečebnej spojenectvo lekára s chorým a u detských pacientov aj s členmi rodiny," opisuje Pánková.

Jednou z najčastejších kožných ochorení, ktorá úzko súvisí s rozpoložením pacienta a jeho duševným stavom, je atopická dermatitída. Objavuje sa veľmi často do jedného roka veku a práve u detských pacientov dokáže napáchať vážne problémy.

"Atopická dermatitída vo svojich dôsledkoch postihuje nielen chorého, ale celú jeho rodinu. Silné svrbenie detí s atopickou dermatitídou vedie na škrabanie a tým k začarovanému kruhu svrbenie - škrabanie - zhoršenie atopického ekzému, poruchám spánku, sústredenie dieťaťa, sociálnu izoláciu," menuje pridružené problémy lekárka. S tým samozrejme súvisia aj problémy v škole. Horšie výsledky vo vzťahu k okoliu, a tým pádom aj nižšie sebavedomie.

"Kontrolované klinické štúdie ukázali, že u detských atopických pacientov pomáha nácvik relaxácie, úprava návykov, hygieny, životného prostredia, psychoterapie a nácvik zvládanie stresové situácie. Okrem zlepšenia ekzému došlo k ústupu svrbenie a následného škrabanie, zníženie úzkosti a depresie," opisuje ďalej Pánková.

Pri vyšetrovaní zaujíma lekára úplne všetko, dokonca aj pacienta výraz v tvári alebo gestikulácia. "Výraz v tvári je skutočne veľmi diagnosticky cenný nástroj, rovnako tak gestikulácia, spôsob prezentácie kožných prejavov, či sa pacient svojej kože dotýka alebo sa naopak dotyku vyhýba."

Aktívny pacient a počúvajúci lekár
Psychodermatológia nie je pre každého. Vyžaduje si skutočné nasadenie, vôľu a snahu sa liečiť. Nie je ani jednoznačná ako informácia z príbalového letáku. Univerzálny návod na život bez stresu pacient nedostane. Nikto mu nepovie, ako si má nastaviť život, aby stres neprichádzal. Lekár však pacientovi pomôže, aby v sebe odpovede na tieto otázky našiel.

"Snažím sa neradiť, ale kladiem množstvo otázok. Aby sa pacient sám zamyslel, čo by mohol pre seba zlepšiť, aby znížil intenzitu chronického stresu," opisuje Pánková. Lekári tiež často odporúčajú šport, ktorý dokáže následky stresu dobre vykompenzovať. Pomôže tiež pravidelná strava a dostatok spánku.