Najnovší objav je so svojimi 0,47 nanometrami hrúbky asi 100-tisíc krát tenší ako ľudský vlas. Je možné ho preto považovať za dvojrozmerný predmet, vysvetľujú vedci. Doteraz bolo možné podobne tenkej vrstvy zlata vyrobiť iba v prípade, že boli spojené s nejakým podkladom.
Vedci nevyvinuli ultratenké plátky kovu preto, aby sa ním pozlacovali šperky. Využívané môžu byť v lekárstve, elektropriemysle či ako katalyzátory, pre urýchlenie chemických procesov.
Laboratórne testy ukázali, že zlato vo forme supertenkých plátkov je ako katalyzátor desaťkrát účinnejší ako v priemysle bežne používané zlaté nanočastice. Dôvodom je, že v prípade tenkých vrstiev zlata ležia všetky atómy na povrchu, a priamo sa tak podieľajú na katalýze. U trojrozmerných nanočastíc je oproti tomu väčšina atómov "schovaná" v ich vnútrajšku.
Priemysel tak podľa vedcov bude s ultratenkými zlatými plátkami môcť dosiahnuť rovnaký efekt pri menšom množstve materiálu, čo prinesie značné ekonomické úspory.