Voda, ktorá nás nedrží nad vodou. Čo naozaj pijeme?

Nikdy si človek tak neuvedomí hodnotu bežných vecí, ako v situáciách, keď ich zrazu nemá k dispozícii. Ako napríklad na dovolenke. Keď zrazu na naplnenie pohára vodou nestačí len otočenie vodovodného kohútika, ale keď to znamená kupovanie desaťlitrových bandasiek, večné prelievanie do fliaš a rozmýšľanie, koľko vody nám ešte zostáva. A pre istotu ešte „dezinfekcia“ (rozumej pohárik tvrdého ráno a večer).

Nedávna osobná skúsenosť – je to otrava (až na tú dezinfekciu, ale ani tú nie je vhodné vykonávať dlhodobo). Po presunutí sa do oblasti, kde voda z kohútika pitná bola, sme si všetci dovolenkujúci s úľavou vydýchli. Mnohí však rituál zháňania úitnej vody dobrovoľne či nedobrovoľne podstupujú denne.

A aj keď je Slovensko so svojimi zásobami stále vodnou veľmocou, otázky sa vynárajú neustále. Vieme, čo vlastne pijeme? Je voda z kohútika naozaj to pravé alebo je plná antibiotík a chlóru? Má zmysel ju filtrovať alebo kupovať balenú? Poďme skúsiť odpovedať aspoň na niekoľko z nich.

Podzemné poklady
Na začiatok niekoľko čísel. Hoci podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie používalo v roku 2017 až 71 percent svetovej populácie relatívne bezpečné zdroje pitnej vody, stále minimálne dve miliardy ľudí toto šťastie nemajú a pijú vodu kontaminovanú fekálnym znečistením. Na povrchovú vodu je odkázaných 144 miliónov ľudí a odhaduje sa, že až za 485 tisíckami úmrtí na zažívacie ťažkosti ročne je práve kontaminovaná voda.

A predpoklady hovoria o tom, že v roku 2025 bude až polovica svetovej populácie žiť v oblastiach zaťažených takzvaným vodným stresom.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.