Našiel sa najstarší dôkaz ľudského obydlia v extrémnych podmienkach

Výskumníci objavili zatiaľ najstarší dôkaz ľudského obydlia v extrémnych podmienkach: prístrešok v skale v nadmorskej výške 3300 metrov, v ktorom našli zvieracie kosti, nástroje a ohnisko. Ľudia mohli tento príbytok v etiópskom pohorí Bale obývať pred viac ako 47-tisíc rokmi, napísal denník The New York Times.

Štúdia zisteniami odporuje doterajším poznatkom, podľa ktorých boli veľké nadmorské výšky poslednými miestami na Zemi, ktoré ľudstvo obývali. Paleoantropológovia sa doteraz vo východnej Afrike zameriavali skôr na Veľkú priekopovú prepadlinu a ďalšie nížinné archeologické náleziská. "Boli sme jednoducho prví, kto išli vyššie," uviedol Götz Ossendorf, archeológ z Kolínskej univerzity v Nemecku a vedúci autor novej štúdie.

Ľudská rasa sa dokázala zabývať v najrôznejších podmienkach, od vyprahnutých púští po ľadovú tundru. Ale usadenie v extrémnych výškach predstavuje úplne iné výzvy. Počasie tu vie byť kruté a na rozdiel od nížinných lesov a pasienkov tu nerastie bujná vegetácia. Problém predstavuje aj nižší obsah kyslíka, ktorý môže byť pre ľudí nebezpečný, ba dokonca smrteľný.

Aj napriek tomu sa ľudia nakoniec vo vyšších polohách usídlili. V súčasnosti existuje veľké množstvo komunít, ktoré vo vysokej nadmorskej výške žijú celoročne, napríklad v Etiópii, juhoamerických Andách alebo v Tibete. Archeológovia ale predpokladali, že podobné miesta ľudia obývali až oveľa neskôr.

Expedície, ktoré sa v minulých rokoch vydali do horských oblastí a na náhorné plošiny, avšak našli nepopierateľné dôkazy, že tu ľudia žili už pred desiatkami tisíc rokov. V roku 2018 našla skupina vedcov na Tibetskej náhornej plošine kamenné čepele a ďalšie predmety staré vyše 30-tisíc rokov. Ďalšia výprava v jednej z tibetských jaskýň nedávno objavila 160-tisíc rokov starú čeľusť dávno vyhynutého predchodcu moderných ľudí, Denisovana.

Vedecký tím pracujúci na novej štúdii sa pre lepšie pochopenie života vo vysokých výškach vydal do etiópskeho pohoria Bale, kde pešo a s koňmi nesúcimi ich náklad precestovali vyše 700 kilometrov. Hľadal tu skalné previsy a dôkazy, či ich ľudia kedysi používali ako obydlie. Objavil vyše 331 skalných sídiel, v ktorých boli známky po pravekom živote. Takmer všetky z nich však v nedávnych storočiach využili aj pasáci dobytka - nedotknutý bol vďaka nízkemu stropu iba jeden. Archeológovia tu pod hlinou našli niekoľko ohnísk, zvieracie kosti a nástroje - dôkazy toho, že tu žili ľudia.

Najčastejšie jedli obrovské hlodavce
Obyvatelia týchto končín boli lovci a zberači, živili sa prevažne drobnými cicavcami a vodou z ľadovcových prameňov a nástroje si vyrábali z vulkanickej skaly. Skalný prístrešok s prestávkami obývali najmenej 16-tisíc rokov.

Aby správne určil starobu nálezu, vedecký tím analyzoval uhlík z uhlia, ktoré zostalo v ohniskách. Jeho vek stanovili na rozpätie medzi 47-tisíc až 31-tisíc rokmi. Z ďalších nálezov sa im podarilo zistiť, že pravekému jedálničku tu dominoval hlavný chod v podobe obrovského hlodavca z rodu hlodonov. Obyvatelia príbytku ich pravdepodobne vykurovali z nôr a zarezané opekali na ohni.

Niektorí vedci dlho vnímali podobné miesto ako tú najneskoršiu možnosť, miesto, kam sa ľudia presídlili, keď už sa v nížinách nedokázali uživiť. Ale v časoch, keď ľudia tieto hory obývali, bol v nižšie položených oblastiach dostatok vody i divokej zveri, uvádza ekológ Lars Opgenoorth z univerzity v nemeckom Marburgu. Ľudia, ktorí v horách žili, neutekali pred horšími podmienkami, "mysleli si, že je to dobré miesto na život," uvádza ekológ.