Opíjal sa jedlom. Jeho prípad môže pomôcť ľuďom po celom svete

Aj keď budeme hovoriť len o tele, a nie o duši, možno bezpečne odhadnúť, že každý z nás trpí nejakou poruchou, o ktorej nevie. Pre nezanedbateľnú časť obyvateľov sveta touto skrytou ťažkosťou bude nealkoholická pečeňová steatóza, uvádza Technet.cz.

Postihuje podľa odhadov zhruba miliardu ľudí a spadá väčšinou do kategórie vecí, ktoré by mohlo vyriešiť cvičenie a lepšie stravovanie. Ide totiž veľmi zjednodušene povedané o prejav zvýšeného ukladania tuku v pečeni, ktoré zvyčajne nemá bezprostredné a vážne zdravotné dôsledky.

Bohužiaľ to neplatí pre každého. V niektorých prípadoch môže dôjsť až k vážnemu poškodeniu pečene. U niektorých pacientov sa môže vyvinúť rakovina či cirhóza pečene, a u zlomku z nich až celkové zlyhanie pečene. Poškodenie je vážne, ale na pohľad už nikto nespozná, či dotyčný nebol v skutočnosti ťažkým pijanom.

Niekedy ani abstinencia človeka pred alkoholom neubráni. Ako sa totiž ukazuje, niektorí pacienti sú alkoholu vystavení, aj keď sa pitia ani nedotknú. Aspoň takáto možnosť sa rysuje na základe práce čínskych vedcov, ktorí v časopise Cell popisujú príklad pacienta s vážnym prípadom nealkoholického poškodenia pečene a následné vedecké pátranie po príčinách (i riešeniach) jeho ťažkostí.

S liehovarom v črevách
Ich práca je založená predovšetkým na pozorovaní jedného mladého pekinského pacienta. Dvadsaťsedemročný muž trpel veľmi vzácnym syndrómom vlastného pivovaru, čo je problém diagnostikovaný u menej ako desiatky ľudí na svete.

Mladý Číňan už 10 rokov trpel záhadnými epizódami opitosti. Vlastná matka ho podozrievala, že tajne pije a dávala mu pravidelne dýchať do alkohol testeru. Podľa neho mal v tele alkohol aj vo chvíli, keď bolo jasné, že nepil.

Pacientom s týmto ochorením alkohol vzniká v tele z cukornatej potravy, predpokladá sa, že napríklad kvôli premnoženiu kvasiniek v ich črevách. V tomto prípade však snaha o potlačenie domnelých kvasiniek lieky neviedla prakticky k žiadnemu zlepšeniu. Biopsia pečene ukázala, že pacient trpí vážnou formou steatózy.

Lekári preto pacienta presunuli na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde ho mali pod dohľadom a mohli tak napríklad kontrolovať jeho stravu. Pokusy ukázali, že jedlo s vysokým obsahom cukru mladému mužovi skutočne spúšťalo v tele veľkovýrobu alkoholu. Alkohol vzniká v ľudskej črevnej mikroflóre neustále, v tomto prípade však v extrémnom množstve. Lekári pacientovi namerali až ťažko uveriteľné štyri gramy alkoholu v litri krvi, teda štyri promile. To by pri jeho telesných parametroch zodpovedalo 15 pohárom tvrdého alkoholu.

Vinníka odhalil rozbor bakteriálnych obyvateľov pacientovej stolice. V tele mal dovtedy neznámy kmeň baktérie Klebsiella pneumoniae, ktorý bol veľmi aktívny práve po príjme cukornatej stravy. V čase, keď mal pacient v krvi alkohol, sa podiel tejto baktérie proti ostatným veľmi výrazne zvyšoval. V jednom prípade až zhruba na 900 násobok normálnych hodnôt a tvoril až takmer pätinu (18,8 percenta) všetkých baktérií v stolici.

To stojí za ďalšiu prácu
Zaujímavé pozorovanie našťastie autori nenechali len tak, a podrobili ho bližšiemu skúmaniu. Predovšetkým urobili experimenty na zvieratách, keď baktérie vstrekli do čriev hlodavcov, ktorí nemali vlastné črevnú mikroflóru. U zvierat sa po mesiaci objavili stopy poškodenia pečene. Podobné to bolo aj u normálnych hlodavcov, ktorým podali v jedle baktérie "alkoholového" kmeňa Klebsiella (kmeň dostal mimochodom názov HiAlc, od high alcohol).

Čo je snáď ešte zaujímavejšie, stopy prítomnosti tejto baktérie boli objavené aj v stolici vzorke necelých 50 pacientov s vážnejšou nealkoholickou steatózou pečene. Alkoholový" kmeň sa objavil vo výsledkoch zhruba 60 percent týchto pacientov, ale len u šiestich percent zdravých ľudí, u ktorých vedci urobili rovnaký test pre kontrolu.

Vo vzorke pacientov s pečeňovými problémami mala väčšina ľudí (32 zo 48) vážnejšiu formu ťažkostí. Autori štúdie teda celkom oprávnene špekulujú, či výskyt alkohol vytvárajúcich baktérií nesúvisí s vážnejšími formami pečeňovej steatózy, respektíve s vážnejším poškodením pečene. Odpoveď na túto otázku bude samozrejme vyžadovať väčšiu štúdiu a ďalší výskum. Výhodou pritom je, že zrejme existuje pomerne jednoduchý test, ako určiť, kto by mohol v tele mať alkoholické baktérie: stačí glukóza a alkohol.

Výsledok sa bude týkať len časti, a zrejme malej časti ľudí trpiacich steatózou, ale tej by mohol skutočne pomôcť. Ostatne dokladá to aj príklad pekinského pacienta", ktorý sa svojich problémov (ako pečeňových, tak syndrómu vlastného pivovaru) zbavil vďaka kombinácii vhodnej diéty a antibiotík.

Je zaujímavou otázkou, do akej miery presne bude pozorovanie platiť aj u nás. Štúdia prebiehala výhradne na čínskych pacientoch. V ázijskej populácii sú nielen rozšírené iné genetické varianty, ale aj iná črevná mikroflóra. Zdá sa veľmi pravdepodobné, že podobné prípady by sa mali vyskytovať aj v Európe, ale isté to nie je, a ešte s menšou istotou možno hovoriť o tom, ako sú alebo nie sú rozšírené.

Výskum je tiež syndrómom novej vedeckej doby. Dodnes v podstate platí, že mnoho zaujímavých a relevantných výskumov sa vykonávalo len na Európanoch a Američanoch (niekedy dokonca len na podskupinách, pretože ešte dlho po druhej svetovej vojne boli z radu štúdií vyradené ženy). Prenos výsledkov na iné populácie potom často nie je vôbec priamočiary, a niekedy je v podstate nemožný. S vzostupom ázijskej, predovšetkým čínskej, vedy si podobné situácie zažijeme možno častejšie z opačného pohľadu.