Vízia sveta bez plastov: mobil ako batoh, tony papierových tašiek

Jiří Tocháček zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu Vysokého učenia technického v Brne sa plastmi zaoberá viac ako tridsaťpäť rokov. Pre portál iDNES.cz poskytol rozhovor. 

Prečo ste plasty začali skúmať práve v Antarktíde?

Antarktída je málo prebádaná a zatiaľ sa o ňu zaujímali predovšetkým klimatológovia, geografi a mikrobiológovia. V súvislosti s plastmi sa o ňu ešte nikto nezaujímal. Pritom mikroplasty sa už objavili aj pri pobreží Antarktídy, kam ich odinakiaľ prinieslo more. Chceli sme vedieť, ako sa plasty v Antarktíde budú správať, keď ich vystavíme poveternostným podmienkam. Väčšinou sa takéto skúšky robia v lokalitách, kde je veľmi vysoká teplota a svieti slnko, aby výsledky boli k dispozícii rýchlo. Doba je taká, že sa veľmi ponáhľa a vedci chcú mať výsledky čo najskôr.

Vy ste si naopak vybrali zmrznutý kontinent. Ako to začalo?

Vlastne náhodou. V roku 2013 počas jednej z expedícií na polárnu vedeckú stanicu J. G. Mendela, ktorú vlastní Masarykova univerzita na ostrove Jamesa Rossa na Antarktíde, si geochemik Lukáš Krmíček všimol, že plastové obloženie chrániace kabeláž sa počas deviatich rokov fungovania stanice veľmi zmenilo. Priviezol vzorky, ktoré nás ubezpečili, že aj tam plasty degradujú, a na základe ich analýz sme potom začali výskum. Kolegovia na Antarktídu odviezli naše materiály.

Testované plasty ste si sami vyrobili?

Samozrejme, museli sme poznať ich zl...