Zistilo sa, kde presne žili predkovia moderného človeka

Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature sa prví ľudia zdržiavali na území dnešnej severnej Botswany v miestach, kde sú dnes soľné pláne. Tie však skôr tvorili dno rozsiahleho jazera, označovaného teraz menom Makgadikgadi. Podľa serveru BBC však závery štúdie niektorí vedci spochybňujú.

Dlho sa vie, že sa predchodca terajších ľudí objavil pred 200 000 rokmi v Afrike. Nevedeli sme ale, kde sa nachádzala jeho domovina,povedala na tlačovej konferencii hlavná autorka štúdie, juhoafrická genetička Vanessa Hayesová.

Skupina vedcov založila svoju štúdiu na genetickom výskume, ktorý umožňuje skúmať modely migrácie. S každou zmenou lokality sa totiž podľa Hayesovej zmení aj genetická informácia človeka.

Vedci skúmali 200 genetických znakov mitochondriálnej DNA, ktorá sa dedí po matke, na súčasnej populácii v Namíbii a Juhoafrickej republike, teda v oblasti, ktorá bola dlho pokladaná za jednu z kolísok ľudstva.

Khoisanovia boli prvou modernou ľudskou komunitou

Testy DNA tamojších obyvateľov však preukázali len veľmi malú prítomnosť potrebnej materskej genetickej línie. Pri ďalšom porovnávaní genómov sa potom vedcom podarilo zistiť stopy pravekého predchodcu dnešných ľudí v Khoisanoch, etniku lovcov-zberačov, ktorí v oblasti žijú dodnes. Podľa expertov teda všetci ľudia na celej Zemi majú práve tohto predka. „Verím, že sme v jednej chvíli všetci boli Khoisanovia,“ povedala vedkyňa.

Khoisanovia boli prvou modernou ľudskou komunitou. Žili na jednom mieste asi 70-tisíc rokov, čo vedci vyvodili z toho, že u nich zostal po takú dlhú dobu rovnaký genóm. Dlho prosperovali v regióne zhruba o veľkosti Nového Zélandu južne od rieky Zambezi, kde sa teraz nachádza Namíbia, severná Botswana a Zimbabwe.

Dnes je táto oblasť súčasťou rozsiahlej púšte Kalahari, skôr ale bývala plná vlahy a zelene. Geologická analýza spojená s klimatickými modelmi ukázala, že sa tu rozkladalo obrovské jazero, ktoré bolo dvakrát väčšie ako dnešné Viktóriino jazero.

Klíma sa ale v oblasti začalo podľa oceánografa a spoluautora štúdie Axela Timmermanna meniť. Jazero vyschlo a oblasť bola stále suchšia. Jedna skupina ľudí odtiaľ preto pred 130-tisíc rokmi odišla na severovýchod, ďalšia o 20-tisíc rokov neskôr na juhozápad. Tým podľa vedcov začali migračné pohyby, ktoré po niekoľkých ďalších desiatkach tisíc rokov viedli k osídleniu všetkých kontinentov. Do Európy prví ľudia dorazili asi pred 50-tisíc či 40-tisíc rokmi.

Niektorí ľudia ale v oblasti zostali a adaptovali sa na miestne vyprahnuté podmienky. Ich potomkovia tu žijú dodnes a stále sa živia ako lovci a zberači. Preto si Hayesová myslia, že sú pravekými predchodcami dnešných ľudí. „Khoisanovia, ktorí tu žijú, nikdy túto pravlasť neopustili. Sami vedia, že tu boli vždy, rozprávajú sa o tom z generácie na generáciu. A ja som to musela vedecky dokázať zvyšku sveta,“ hovorí vedkyňa.

Postup Hayesovej však kritizuje profesor Chris Stringer z Múzea prírodnej histórie v Londýne. Podľa neho štúdia vyvodzuje z obmedzených dát príliš rozsiahle závery. Iné analýzy totiž došli k odlišným výsledkom a niektoré archeologické nálezy poukazujú na to, že ľudia pochádza skôr z východnej Afriky. Ľudských domovín by teda mohlo byť viac, ešte ich však zostáva objaviť, píše server BBC.