Prekvapivý objav: Zvýšená aktivita mozgu môže skrátiť život

Práca uverejnená v časopise Nature naznačuje, že nadmerná nervová aktivita v mozgu je spojená s kratšou životnosťou a že potlačenie tejto aktivity by ju mohlo predĺžiť.

Toto zistenie je predbežné a bude vyžadovať oveľa viac výskumu, kým vyústi do konkrétnych zdravotných odporúčaní, ale otvára sa možnosť použitia liekov alebo behaviorálnych zásahov, ako je meditácia, na zmenu mozgovej aktivity a na prípadné spomalenie účinkov starnutia.

Prepojenie medzi aktivitou nervového systému a dlhovekosťou nebolo úplne neočakávané. Mechanizmus, ktorý riadi zvýšenie činnosti mozgu, úzko súvisí s mechanizmom, ktorý riadi metabolizmus, ktorý je už dlho spojený s dĺžkou života, hovorí spoluautor štúdie Bruce Yankner, profesor genetiky a neurológie na Harvardskej lekárskej fakulte.

Testovali červy aj myši 

Ale skutočnosť, že nižšia mozgová aktivita bola spojená s dlhovekosťou, sa Yanknerovi spočiatku zdala „kontraintuitívna“, ktorý predpokladal, že aktívny mozog bude spojený s lepším zdravím a vitalitou.

Potom, čo on a jeho kolegovia preskúmali mozgové tkanivo stoviek mŕtvych ľudských jedincov, zoskupených podľa veku smrti, zistili, že tkanivo tých, ktorí žili dlhšie a zomierali vo veku 90 alebo 100 rokov, naznačovalo, že zažili menej nervovej aktivity ako tí, ktorí zomreli ako 70 alebo 80-roční.

„Jedným z možných vysvetlení bolo, že to mohla byť korelácia: ako ľudia starnú, ich mozog sa spomaľuje,“ hovorí Yankner. Tí, ktorí zomreli mladší, možno jednoducho zomreli na príčiny nesúvisiace s neurálnou aktivitou. Ale bez toho, aby túto teóriu dokázali u ľudí, obrátili sa na červy, ktoré sa často používajú pri výskume starnutia kvôli ich krátkym, ľahko študovaným životom.

Zistili, že to nebolo náhodné. Pomocou zobrazovania mozgu videli, že nervová aktivita červov sa zvyšuje s vekom. Keď vedci dali červom liek, ktorý by niektorú z týchto aktivít upokojil, žili dlhšie. Keď vedci stimulovali neuróny červov, zomreli rýchlejšie. Testy na myšiach preukázali podobné účinky.

Lieky na boj s alzheimerom

Ďalej sa vedci pokúsili nájsť „proteín CEO“, ako ho nazýva Yanker, ktorý ovládal celú túto nervovú aktivitu. Pomocou počítačových algoritmov zúžili vyhľadávanie na proteín nazývaný REST, ktorého skúmanie z Yankerovho laboratória predtým naznačilo, že môže chrániť mozog pred demenciou.

 „Keď sme nadmerne zvýraznili tento proteín v červovi, ten znížil stimuláciu nervového systému a žil dlhšie,“ vysvetľuje Yankner. „Keď sme urobili pravý opak,  dostali sme vyššiu aktivitu a červ žil kratšiu dobu.“

Podľa Yanknera toto zistenie naznačuje, že REST by mohol byť účinným cieľom liekov určených na boj proti neurodegeneratívnym ochoreniam, ako je Alzheimerova choroba. Predchádzajúci výskum ukázal, že s postupujúcim alzheimerom majú pacienti nadmernú nervovú aktivitu v hipokampe, čo je časť mozgu, z ktorej choroba často pochádza.

Okrem sľubných ciest pre výskum liekov Yankner tvrdí, že práca naznačuje, že návyky a správanie, ktoré ovplyvňujú nervovú aktivitu mozgu, ako napríklad joga a meditácia, by mohli potenciálne predĺžiť život.