Ako bude vyzerať človek budúcnosti. Naozaj vymiznú modrooké blondíny?
Od chvíle, keď Charles Darwin po prvýkrát v knihe O pôvode druhov publikoval svoju teóriu evolúcie, uplynulo takmer na deň presne 160 rokov. Stalo sa to 24. novembra 1859. A odvtedy vedci na celom svete odhaľujú príčiny a dôsledky vývinu planéty Zem, rastlín, živočíchov a najmä človeka. Čo s ním - teda s nami - spraví evolúcia v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti?
„Neprežije ten najsilnejší. Ani ten najinteligentnejší. Ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,“ povedal otec evolučnej teórie Charles Darwin.
„V nie príliš vzdialenej budúcnosti, budeme to počítať na stáročia, civilizované ľudské rasy takmer na celom svete vyhladia a nahradia rasy divošské. Zároveň budú bezpochyby vyhladené antropomorfné opice. Medzera sa potom ešte zväčší, pretože sa bude nachádzať medzi civilizovaným človekom a ľudoopmi typu paviána.“
Britský biológ sa zrejme vo svojich predpovediach unáhlil, dnes už veda s istotou vie povedať, že evolúcia funguje, no nie v horizontoch stáročí, ale miliónov rokov.
A život, najmä ten ľudský, intenzívnejšie ako evolúcia ovplyvňuje rozvoj medicíny a technológií. Genetické inžinierstvo, kozmetická chirurgia a protetické implantáty predlžujú obdobie prežívania, tvary tela sa menia umelo na základe trendov a estetických preferencií.
Analýza archaickej DNA
Na to, aby veda dokázala predpovedať budúci vývoj, potrebuje poznať minulosť. Vedný odbor archeogenetika sa zaoberá výskumom a analýzou archaickej DNA.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.
Nedozvedeli ste sa všetko?
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.