Pobyt v Antarktíde mení mozog. A nie pozitívne

Trvalá tma, až mínus 50 stupňov pod nulou, stále rovnaké ľadovce a nemožnosť rýchleho odcestovania. Dlhodobý pobyt v takýchto podmienkach môže mať podľa tímu okolo Alexandera Stahna z berlínskej univerzitnej nemocnice Charité výrazné dopady na mozog.

U ľudí, ktorí sa zdržiavali 14 mesiacov na antarktickej výskumnej stanici Neumayer-Station III, boli zistené úbytky hmoty v hipokampe, súčasti mozgu zodpovedné za pamäť a priestorovú predstavivosť. Zatiaľ ale nie je jasné, čo presne tieto zmeny v mozgu vyvoláva.

Vedci s pomocou magnetickej rezonancie získali zábery štruktúry mozgu pred a po expedícii na Antarktíde. U pätice mužov a štyroch žien tiež analyzovali krvné vzorky a podrobovali ich pravidelným kognitívnym testom. Výsledky boli porovnávané s kontrolnou skupinou v Nemecku.

U kognitívnych cvičení sa za normálnych okolností dostavuje učebný efekt, vysvetľuje vedúci štúdie Stahn. Čím výraznejšie boli u skúšaných osôb zmeny na mozgu, tým menej rástla krivka učenia. Vzhľadom k relatívne nízkemu veku od 25 do 36 rokov boli zmeny na mozgu u sledovaných ľudí prekvapivo veľké. Samotní účastníci ich však nevnímali. Okrem toho neboli všetci muži a ženy zasiahnutí rovnakou mierou.

Medzi možné faktory spôsobujúce zmeny radia vedci malé množstvo podnetov, málo sociálnych kontaktov, zlý spánok alebo problémy v skupine. Podľa Stahnana je dôležité hľadať možnosti, ako dôsledkom predchádzať. Dlhodobé negatívne dôsledky by však podľa Stahnana členovia expedície mať nemali. „Mozog je v týchto oblastiach nesmierne prispôsobivý. Predpokladám, že tieto zmeny sú vratné,“ povedal vedec. Pripustil ale, že zatiaľ k tomu nemá žiadne dáta.

Vedci tiež upozorňujú, že štúdia s deviatimi účastníkmi je veľmi malá, a výsledky preto treba interpretovať opatrne. Pokusy so zvieratami ale už skôr niekoľkokrát ukázali, že monotónne prostredie a sociálna izolácia majú na mozog škodlivé účinky.

Zmeny na mozgu boli zaznamenané aj u účastníkov vesmírnych misií. V máji bola predstavená štúdia, ktorá ukazovala, že pri dlhších pobytoch na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) sa členom posádky zväčšujú určité duté priestory v mozgu. Dá sa predpokladať, že s tým súvisí aj často pozorovaná strata ostrosti zraku u kozmonautov, uviedli vedci v odbornom časopise PNAS.

Mozgové komory, dutiny vyplnené mozgovomiechovým mokom, sa u 11 vyšetrovaných kozmonautov počas misie zväčšili v priemere takmer o 12 percent a výrazná zmena bola merateľná ešte po siedmich mesiacoch.

Už skôr lekári uvádzali, že aj pol roka po návrate z dlhodobých vesmírnych misií pretrvávali rozsiahle objemové zmeny v mozgu kozmonautov. Týkalo sa to predovšetkým takzvanej šedej kôry mozgovej pozostávajúcej predovšetkým z veľkého množstva nervových buniek. Existujú indície, že účinky na mozog sú tým väčšie, čím dlhšie sa ľudia zdržiavajú vo vesmíre. Zatiaľ nie je jasné, či majú zmeny vplyv na schopnosť myslieť.