Aj fajčenie z tretej ruky vám škodí, tvrdia vedci

Jeho výsledky sú fascinujúce, vzdal podľa serveru ScienceMag výskumu hold Georg Matt zo Štátnej univerzity San Diego, ktorý sa sám štúdiu takzvaného fajčenia z tretej ruky venuje už dvadsať rokov.

Za tú dobu so svojimi kolegami mnohokrát doložil, že škodlivé látky zostávajú v priestoroch aj potom, čo ich fajčiari opustia. Mattove práce však skúmali priestory, v ktorých sa dymilo relatívne nedávno, pred dvoma alebo šiestimi mesiacmi.

Lenže aktuálna štúdia, vydaná v magazíne Science Advances, si vybrala pre svoj test kino v nemeckom Mainzi, uvádza Xman.cz. Tam bol posledný fajčiar pred pätnástimi rokmi.

A 1 300 štvorcových metrov budovy ventilácia pružne zásobovala čerstvým, prefiltrovaným vzduchom zvonku. Napriek tomu výsledky tímu Drewa Gentnera z univerzity v Yale nepotešili.

Fajčiar neprichádza sám

Vedci totiž vo vzduchu v kinosále našli tridsaťpäť prchavých látok, ktoré cigaretový dym obsahuje, vrátane nikotínu, akroleínu, formaldehydu a karcinogénneho benzénu.

A nebolo to kvôli tomu, že by v budove substancie zostávali tých pätnásť rokov. Ich hladina totiž kolísala. A kolísala preto, že splodiny do kina nosili návštevníci.

Skoršie premietania filmov bez obmedzenia veku, ktoré do haly priviedli aj detských návštevníkov, prinášali zdvihnuté hladiny koncentrácií, avšak miernejšie.

Naproti tomu večerné predstavenia pre dospelých, kde sa dalo očakávať viac fajčiarov v publiku, prípadne viac ťažších fajčiarov, znamenali oveľa vyššie stupne koncentrácie cigaretových splodín.

Mechanizmus je podľa vedcov zrejmý. Toxické látky putovali do premietacej sály na telách, vlasoch a šatách fajčiarov. A v kine sa uvoľňovali do vzduchu a takisto sadali do kresiel.

Až ako desať cigariet

Podľa meraní autorského tímu sa ľudia, ktorí do sály prišli na večerný film pre dospelých, vystavili následkom, ako by pasívne vyfajčili jednu až desať cigariet, to podľa toho, o ktorú konkrétnu substanciu išlo. Merania prebiehali po štyri dni.

Gentner pritom podčiarkuje, že kinosála bola pre doloženie rozsahu prítomnosti látok z fajčenia značne presvedčivý priestor.

Nielenže sa v nej nefajčí, je tiež veľká, ponúka šancu, že sa v nej škodliviny rozptýlia a navyše je v nej vzduch obmieňaný ventiláciou. Tým varovnejšie podľa neho je, že sa aj v nej nachádzalo toľko látok z fajčenia.

Menšie a menej vetrané priestory sú podľa neho prirodzene ešte rizikovejšie. „Keby sme chceli špekulovať, podotkli by sme, že napríklad kluby alebo bary, miesta, kam ľudia vchádzajú bezprostredne potom, čo fajčili, že také miesta vás vystavia veľmi vysokej dávke. A samozrejme platí, že čím viac ľudí to robí, tým je následok väčší,“ cituje Gentnera server Inverse.

Vedec pritom zdôrazňuje, že jeho tím prekvapil rozsah efektu a to, ako dramaticky zmenil zloženie plynov aj častíc v priestore a k akej kontaminácii viedol.

Vadí to toľko?

Nie všetci s ním však súhlasia. Riaditeľ Centra pre štúdie tabaku a alkoholu v Spojenom kráľovstve John Britton začína v denníku The Guardian už tým, že až také prekvapenie Gentnerova práca predsa nepriniesla.

„Tá štúdia potvrdzuje to, čo zistil každý, kto má čuch. Fajčiari nesú a do atmosféry vypúšťajú tabakové dymové zložky, aj keď nefajčí,“ zhŕňa lakonicky.

Tým však nekončí. V skutočnosti to však podľa neho okolí vystavuje len nízkemu vplyvu častíc. „A akékoľvek zdravotné riziko bude pravdepodobne podobné,“ uvádza, aj keď obozretne volá po ďalších výskumoch potenciálnych rizík.

Ohľadom toho, či úrovne dymu z tretej ruky, ktoré Gentnerov výskum detekoval, môžu škodiť zdraviu, je opatrný aj Martin Jarvis z Londýnskej univerzity. „Preukázať, že v tomto smere existuje niečo, čoho by sa nefajčiari mali obávať, bude dlhá cesta,“ usudzuje.

Odborníčka na kvalitu vzduchu Jacqui Hamiltonová z Yorkskej univerzity však pripomína, že experiment síce v treťom dyme zachytil napríklad benzén alebo formaldehyd, jeho niektoré najtoxickejšie zložky, ku ktorým patria tabakové špecifické nitrozamíny, v kine nedetekoval.

A nie je jasné prečo. To ju trápi a následné práce by to podľa nej mali odhaliť. „Už veľmi malé úrovne vystavenia týmto zložkám majú potenciál zvýšiť riziko rakoviny,“ vysvetľuje.

Čo s fajčením?

Ešte kontroverznejšou otázkou je potom to, čo robiť v prípade, že sa nebezpečné následky fajčenia z tretej ruky preukážu. Samotný Gentner je skromný, zhŕňa, že mu ide o osvetu. „Chceme, aby si fajčiari boli vedomí, že chemikálie z ich cigariet nezostávajú kompletne vonku,“ hovorí s tým, že sami fajčiari sú zdrojom týchto chemikálií, keď vchádzajú do miestnosti.

„A to môže byť dôležité v prítomnosti malých detí alebo citlivých ľudí,“ hovorí a dodáva, že to vysvetľuje, prečo predchádzajúce práce detekovali nikotín aj v tých prostrediach, ktoré by mali byť najčistejšie, ako sú novorodenecké oddelenia. Cieľom je pochopiť a odštartovať debatu, súdi.

Naproti tomu kardiológ Jagat Narula z New Yorku má svoje dôvody na obavy, naznačuje ich konštatovaním, že miliarda fajčiarov prispieva k 88-tisícom úmrtí na následky pasívneho fajčenia, teda fajčenia z druhej ruky.

A do doby, než nebezpečenstvo fajčenia z tretej ruky potvrdia, vyjasnia a spresnia ďalšie výskumy, by koncentrácia toxických zložiek, ktoré takto fajčiari vypúšťajú, nemala byť považovaná za nedôležitú.

A ak sa to preukáže? Potom je podľa Narulu potrebná nezmieriteľnosť. „Ak sa zistenia potvrdia ako pravdivé, malo by sa z toho vyvodiť v zásade to, že budeme potrebovať, aby sa nefajčilo nikde,“ usudzuje. A vie, čo to znamená: „A jediná cesta, ako to zaručiť, nie je nič iné ako zakázať fajčenie celkom všade.“

Georg Matt tak ďaleko nedohliadne. „Jediným riešením je znížiť mieru fajčenia,“ hovorí.