Karanténa môže viesť k mutácii koronavírusu. Je potom zákernejší, tvrdia štúdie

Skupina vedcov z čínskeho Wu-chanu, odkiaľ sa koronavírus rozšíril, sa podľa portálu iDNES.cz domnieva, že izolácia miliónov ľudí v karanténe mohla spôsobiť mutácie v genetickom zložení vírusu, ktoré viedli k miernejším príznakom choroby alebo dokonca k úplnému vymiznutiu príznakov v ranom štádiu infekcie.

Čínska vláda uzavrela 11-milionový Wu-chan 23. januára. Ľudia nesmeli opúšťať svoje domovy, zastavila sa doprava a uzavreli verejné miesta. Prísne opatrenia sa neskôr rozšírili aj do ďalších miest v provincii a postihli takmer 60 miliónov ľudí.

Špecialistka na respiračné ochorenia Čan Čangová a jej kolegovia z nemocnice na Wuchanskej univerzite počas výskumu zaznamenali u pacientov s chorobou COVID-19, ktorú koronavírus spôsobuje, neobvyklý trend.

„Zistili sme, že počiatočné príznaky pacientov prijatých po 23. januári sa začali líšiť od tých, ktorí boli prijatí skôr, čo prinieslo nové diagnostické výzvy,“ uviedla štúdia. „Niektoré bežné príznaky choroby COVID-19, ako je horúčka, únava, zahlienenie či bolesť svalov boli výraznejšie u pacientov prijatých pred 23. januárom, ale zároveň zákernejšie u neskorších pacientov,“ dodali autori.

Po karanténe sa znížil výskyt príznakov

U pacientov, ktorí boli po 23. januári pozitívne testovaní na koronavírus, sa tieto príznaky príliš nevyskytovali. Podľa wuchanskej štúdie sa u nich znížila o 50 percent horúčka, o 70 percent únava a o 80 percent bolesť svalov. Niektorí z osemdesiatich účastníkov štúdie boli úplne bez symptómov.

Koronavírus sa už rozšíril takmer po celom svete a zabil viac ako šesťtisíc ľudí. Chorobou COVID-19 sa zatiaľ nakazilo okolo 180-tisíc ľudí. Vedci sú presvedčení, že koronavírus sa bude naďalej vyvíjať.

Napríklad v Taliansku sa zistilo, že vírus zdieľa gény, ktoré predtým experti detekovali v Nemecku, ale neboli pozorované vo vzorkách z Číny.

Samostatná štúdia vedcov z Pekinskej univerzity a Čínskej akadémie vied zverejnená 3. marca v magazíne National Science Review potom dospela ohľadom účinku karantény k podobnému záveru.

Táto vedecká skupina analyzovala dáta zo 103 vzoriek odobratých od pacientov v Číne a ďalších krajinách. Zistila, že najranejšie prípady vo Wu-chane sa mohli vyvinúť do dvoch konkurenčných kmeňov - skorší a novší agresívnejší.

Štúdie zatiaľ nie sú podľa niektorých expertov presvedčivé

Novší kmeň vírusu tvoril 96 percent vzoriek odobratých na začiatku januára, čo naznačuje, že bol viac infekčný. Tento agresívnejší kmeň bol však menej prevládajúci vo vzorkách z Číny a ďalších krajín odobratých po prepuknutí nákazy vo Wu-chane - klesol na približne 60 percent z celkového počtu.

Vedci pripísali túto zmenu vírusu práve masovým karanténam. „Táto ľudská intervencia mohla spôsobiť silný selektívny tlak na agresívny typ,“ uviedli.

Ďalšia štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb provincie Chu-pej na základe analýzy 146 vzoriek tiež potvrdila, že sa vírus rozdelil na dva hlavné typy.

„Genetické zloženie vírusu sa zmenilo po zavedení karanténnych opatrení. Mutácie sa vyskytli po celom svete a poskytli možnosť rozsiahlej adaptácie,“ uviedla štúdia.

Niektorí odborníci však poznamenali, že štúdie o mutácii vírusu nie sú zatiaľ presvedčivé. „Pozorovanie nemocnice vo Wu-chan je síce cenné, musí sa s ním ale zaobchádzať opatrne, pretože zahŕňalo menej ako sto pacientov,“ uviedol pod podmienkou anonymity lekár z verejnej nemocnice v Pekingu.

„Či karanténne opatrenia naozaj mohli mať taký veľký a takmer okamžitý vplyv na vývoj vírusu, zostáva nejasné,“ vyhlásil lekár.