Zo soboty na nedeľu pretáčame hodinky. Vrátime sa k jedinému času už budúci rok?

V čase koronavírusu tak trochu banálna téma. Avšak fakt, že navzdory pandémii si v noci z 28. na 29. marca pretočíme hodinky o hodinu dopredu, je v tomto z kĺbov vymknutom čase zároveň jedna z mála istôt.

Rovnako ako skutočnosť, že u približne štyridsiatich percent populácie – prevažne starších ľudí a detí – môže tento posun mať vážnejšie zdravotné a psychické dôsledky.

Chaos pre telo

Prechod zo zimy do jari a z jari do jesene je pre človeka vždy istou záťažou. Náš organizmus sa musí prispôsobiť zmenám, ktoré vyplývajú z prirodzených prírodných podmienok.

Z hľadiska psychosomatickej medicíny, ako pre portál HNScience vysvetlila psychologička Denisa Maderová, je náš organizmus oveľa skôr schopný prijať tieto zmeny v prirodzených atmosférických podmienkach, ako keď sa ho snažíme prispôsobiť zmene času a fungovaniu spôsobenému neprirodzeným prispôsobením sa novým podmienkam.

„Nie je to pomoc, skôr je to prekážka, pretože z hľadiska fungovania nášho tela aj jednotlivé orgány pracujú v určitých hodinách presne v tom istom čase. ,Umelá‘ zmena času a prestavenie organizmu spôsobuje v ňom chaos a nerovnováhu. Oveľa dlhšie nám preto trvá, kým si na zmenu času zvykneme a môžeme sa preto cítiť oveľa viac unavení a depresívni,“ uviedla.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.