Zo soboty na nedeľu pretáčame hodinky. Vrátime sa k jedinému času už budúci rok?

V čase koronavírusu tak trochu banálna téma. Avšak fakt, že navzdory pandémii si v noci z 28. na 29. marca pretočíme hodinky o hodinu dopredu, je v tomto z kĺbov vymknutom čase zároveň jedna z mála istôt.

Rovnako ako skutočnosť, že u približne štyridsiatich percent populácie – prevažne starších ľudí a detí – môže tento posun mať vážnejšie zdravotné a psychické dôsledky.

Chaos pre telo

Prechod zo zimy do jari a z jari do jesene je pre človeka vždy istou záťažou. Náš organizmus sa musí prispôsobiť zmenám, ktoré vyplývajú z prirodzených prírodných podmienok.

Z hľadiska psychosomatickej medicíny, ako pre portál HNScience vysvetlila psychologička Denisa Maderová, je náš organizmus oveľa skôr schopný prijať tieto zmeny v prirodzených atmosférických podmienkach, ako keď sa ho snažíme prispôsobiť zmene času a fungovaniu spôsobenému neprirodzeným prispôsobením sa novým podmienkam.

„Nie je to pomoc, skôr je to prekážka, pretože z hľadiska fungovania nášho tela aj jednotlivé orgány pracujú v určitých hodinách presne v tom istom čase. ,Umelá‘ zmena času a prestavenie organizmu spôsobuje v ňom chaos a nerovnováhu. Oveľa dlhšie nám preto trvá, kým si na zmenu času zvykneme a môžeme sa preto cítiť oveľa viac unavení a depresívni,“ uviedla.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.