COVID-19 môže zdevastovať pľúca aj inak zdravému človeku, hovorí pneumologička

Dnes sa už vie, že niektorí nakazení nemajú žiadne príznaky. Pri iných vírus napáda horné dýchacie cesty, čo sa prejavuje miernejšími ťažkosťami. U časti ľudí ale môže vyvolať vážnejší priebeh. Prednostka českej pneumologickej kliniky 1. LF UK a Thomayerovej nemocnice Martina Vašáková vysvetľuje, čo sa s pľúcami deje, keď ich vírus napadne.

Ako je možné, že u niekoho sa vírus vôbec neprejaví a u niekoho začnú zlyhávať pľúca?

Rolu hrá niekoľko faktorov. Jedným z nich je genetika. Každé telo inak vírus rozpoznáva a inak na neho reaguje. Ďalším faktorom sú pridružené choroby a stres. A zrejme aj fajčenie zvyšuje pravdepodobnosť, že respiračný systém chorého bude viac napadnutý. Takže keď sa toto všetko zíde dohromady, môže dôjsť aj u zdravého človeka k závažnému postihnutiu pľúc. U nás sa už ukazuje, že pacientov nie sú len seniori, ale aj mladší ľudia.

Imunitná odpoveď tela na koronavírus prichádza v dvoch vlnách. Prvá je taká váhavá, pretože je to vírus, ktorý ľudstvo zatiaľ nepozná. Imunitná sústava ho najprv nerozpoznáva a on sa v tele množí. Vo chvíli, keď imunita začína reagovať, tak paradoxne u tých ľudí, ktorých reakcia je veľmi veľká, môže dôjsť k zničeniu tkanív. To znamená, že závažné pľúcne postihnutia môžu byť spôsobené tiež premrštenou reakciou imunitného systému.

Čo sa presne deje s pľúcami napadnutými koronavírusom?

Predstavte si, že máte v pľúcach veľa vírusov a váš imunitný systém celkom správne po týždni, kedy sa to naučí, rozpozná napadnuté bunky a všetky ich zabije. Dôjde k zápalovej reakcii na vírus. V lepšom prípade sa to začne hojiť, zápal sa vstrebe, pľúcne komôrky sa začnú znovu poťahovať zdravými bunkami.

V horšom prípade dochádza k tvorbe väziva - takých rozsiahlych jaziev. Napadnuté okrsky pľúc sa znova neprevzdušňujú. Pľúca sa celé zjazvia a prestávajú byť schopné funkcie.

Môže koronavírus u niekoho pľúca nenávratne poškodiť?

Môže. Nie je to typické len pre koronavírus, ale pre všetky vírusové zápaly pľúc. Mám vo svojej ambulancii pacientov po ťažkých zápaloch, u ktorých sa to strašne dlho hojí. Sú to všeobecne ľudia, ktorí sú po umelej pľúcnej ventilácii. To ale ešte neznamená, že dotyčný bude kvôli pľúcam invalidný. Môže sa stať, že po dvoch až troch mesiacoch sa pacient už ani nezadýcháva a vráti sa späť k športu.

Teraz sa bavíme o tých, ktorí majú ťažký priebeh choroby. Môže ochorenie poškodiť pľúca aj u tých ľudí, ktorí majú len mierne príznaky?

Mierne pľúcne postihnutia sa u väčšiny ľudí, ktorí sa koronavírusom zadýchavajú, zahoja celkom dobre. Nehovorím, že u všetkých, ale u väčšiny to tak je.

Ste predsedníčkou Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti, ktorá sa spolu s ďalšími lekárskymi spoločnosťami zapojila do výzvy apelujúcej na fajčiarov, že teraz je vhodný čas s fajčením prestať. Prečo je u fajčiarov väčšie riziko horšieho priebehu ochorenia?

Biologický vplyv tabakového dymu na respiračný epitel a pľúcne mechúriky je taký, že ničí riasinky, ktoré sú na povrchu každej bunky v dýchacích cestách. Teda je kvôli tomu menej odsúvaný hlien a vírusy a baktérie sa v dýchacích cestách môžu ľahšie usadiť a spôsobiť zápalové ťažkosti.

Navyše fajčenie samo o sebe zvyšuje počet vstupov koronavírusu do bunky. To znamená, že u fajčiarov môže byť koronavírusom napadnutý väčší počet buniek. Všeobecne ale platí, že fajčiari majú horšie zdravie dýchacích ciest, sú náchylnejšie na infekcie, nehovoriac o riziku rakoviny pľúc.

Čo každý z nás môže robiť pre zdravie svojich pľúc? Teda okrem toho, že nebudeme fajčiť.

Zabúdame, že máme pohybový aparát. Funkcia pľúc nie je len o tom, že pľúcne mechúriky prevádzajú kyslík do krvi, ale slúži ako dychová pumpa. Záleží na kondícii svalu bránice a hrudného koša, ako dobre budeme dýchať. A záleží na našej celkovej kondícii.

Určite by som odporúčala pravidelnú fyzickú aktivitu. Nie je nutné, aby všetci behali, skákali a jazdili na bicykli. Mali by sme však čo najviac chodiť pešo, najlepšie každý deň ísť na prechádzku, pretože chôdza je pre nás najprirodzenejší pohyb, pri ktorom zapájame najväčšie množstvo svalov.

Dôležitá je aj optimálna telesná hmotnosť. Obezita je veľkým rizikom pre komplikácie typu zápalu pľúc. Pokiaľ ho títo ľudia dostanú, často končia na umelej pľúcnej ventilácii. Zápaly pľúc navyše trvajú dlho.

A samozrejme je problémom stres. Keď sa človek stresuje, zvyšuje sa u neho riziko všetkých infekcií a ich horšieho priebehu. Určitá duševná hygiena je preto tiež na mieste. No a keď už musíme fajčiť, tak by sme sa aspoň mali snažiť cigarety obmedzovať.

Koronavírus a Covid - 19