Táto ilúzia je pre vedcov záhadou vyše sto rokov. Štúdia teraz odhaľuje, prečo nás klame

Naše vnímanie odtieňov (a farieb) sa mení podľa ich vizuálneho kontextu, procesu známeho ako simultánny kontrast jasu. Ak je tvar obklopený niečím tmavým, vnímame ho ako svetlejší, ako keby bol medzi svetlejšími odtieňmi.

Účinok bol skúmaný umelcami po celé stáročia a od systematické skúmanie toho, ako vnímame odtiene, sa uskutočňuje už od najmenej 18. storočia. Ale nie všetky otázky boli zodpovedané.

Dobrovoľníkom ukázali ilúziu

Kde presne leží chyba pri vytváraní týchto vizuálnych klamstiev? Klamú nás naše oči? Berie si náš mozog lenivé skratky? Niektorí vedci sa domnievajú, že tento vizuálny trik sa odohráva v dôsledku vizuálneho spracovania na vysokej úrovni. Naše mozgy nám poskytujú búrlivú interpretáciu toho, čo naše oči detekujú po zohľadnení podmienok osvetlenia a prostredia.

Nový výskum uverejnený vo Vision Research, ktorý skúmal túto vizuálnu poruchu prostredníctvom série štúdií, však naznačil opak. Vedci najprv podrobili 27 dobrovoľníkov sérii špeciálne navrhnutých vizuálnych testov, vrátane prezentácie nepatrne odlišných obrázkov pre ich oči.

Aby otestovali, či je naša interpretácia toho, čo vidíme, spôsobená vnímanými odtieňmi alebo skutočnou úrovňou vyžarovaného svetla (jas), tím predstavil svojim subjektom takúto ilúziu:

Zdroj: Sinha et al., Vision Research, 2020

„Vytvorili sme verziu, v ktorej strana, ktorá mala vyššiu jasnosť, bola vnímaná ako temnejšia a naopak,“ uviedli vedci vo svojej práci. „Je to opak toho, čo sa deje v štandardných simultánnych kontrastných ukážkach, v ktorých je bodka na tmavom pozadí jasnejšia ako bodka na svetlom pozadí,“ vysvetlil výpočtový neurovedec Pawan Sinha z MIT.

Oklamala aj predtým slepé deti

Ukázalo sa, že svietivosť, aj keď si to nie vždy uvedomujeme, prispieva k našim odhadom jasu, čo naznačuje, že nie je potrebné, aby sa pri posudzovaní medzi kontrastmi diali myšlienkové procesy na vysokej úrovni.

Tím zistil, že naše odhady jasu sa u nás vyskytujú veľmi skoro, ešte predtým, ako sa informácie z obidvoch očí v našich mozgoch zlúčia. „Naše experimenty poukazujú na záver, že ide o jav nízkej úrovne,“ uviedol Sinha. „Je to niečo, čo je vizuálny systém pripravený urobiť už od narodenia.“

Na otestovanie dôsledkov prvých dvoch štúdií ilúziu ukázali deviatim deťom vo veku od 8 do 17 rokov, ktoré boli po operácii šedého zákalu po prvýkrát schopné vidieť.

„Predpokladalo sa, že ak je odhad jasnosti skutočne vrodeným mechanizmom, deti, ktoré boli vrodene slepé, by sa hneď po vrátení zraku mali stať obeťou simultánnej ilúzie kontrastu,“ vysvetlil Sinha.

A to sa presne stalo. Len 24 až 48 hodín po odstránení chirurgických obväzov deti prepadli ilúzii, čo ukazuje, že toto vnímanie sa nenaučíme v priebehu času, ani ho neovplyvnia minulé skúsenosti.

Sinha zdôraznil, že ich závery sú v súlade s ostatnými, ktoré vyplynuli zo štúdií jasu, ale niektoré aspekty týchto ilúzií tím stále nevedel vysvetliť. To môže znamenať, že ďalšie procesy v mozgu sú zapojené aj v neskorších fázach.