A jej zistenia sú pomerne prevratné, idú totiž proti doterajším, konvenčným názorom odborníkov na spanie, píše Xman.cz. „Dokonca aj v lekárskej komunite existuje názor, že keď spíte na spoločnom lôžku s partnerom alebo partnerkou, môžete si subjektívne myslieť, že spíte dobre alebo lepšie ako dobre, objektívne je však váš spánok narušovaný,“ uviedol vedúci štúdie Henning Johannes Drews.
A dodal, že jeho výskum verejnosť uisťuje, že na spoločne zdieľanej spálni a posteli nie je nič zlé. „Dokonca to môže byť prospešné vzhľadom na stabilizáciu fázy REM,“ zdôraznil.
Dlhšia fáza REM
Aby plusy aj mínusy spoločného spánku vedci odhalili, nechali spať dvanásť párov, ktoré spolu žili v priemere počas 23,5 roka, po dva víkendy v laboratóriu, raz spolu, druhýkrát oddelene. S pomocou polysomnografie pritom skúmali ich mozgové vlny, dych, pohyb, svalové napätie, srdcovú aktivitu. Zaujímalo ich, ako sa budú hodnoty spoločne strávenej noci líšiť od dát tej, ktorú partneri strávili oddelene.
Po noci v zdieľanej posteli páry uvádzali, že subjektívne spánok pociťovali ako kvalitnejší. Meranie však prílišné rozdiely oproti oddelenému spaniu nezaznamenalo, celkový čas spánku sa príliš nelíšil, ani čas potrebný na zaspanie. Jednu odlišnosť však prístroje zachytili, spoločný spánok zväčšil množstvo spánku vo fáze REM a jej architektúru.
Spoločné spanie spôsobilo iba 5,4 prerušenia fázy REM, zatiaľ čo oddelené 8,5 jej narušenia. Následkom boli dlhšie neprerušené fázy REM spánku, pri spoločnom spaní trvali v priemere 22 minút, pri separovanom 13,4 minúty, uvádza štúdia vydaná v magazíne Frontiers in Psychiatry.
A to je prínosom, pretože spánok REM súvisí s reguláciou emócií, znižuje duševný stres, konsolidáciu pamäti, napomáha kreatívnemu riešeniu problémov aj sociálnej interakcii, ako píše vo svojej správe o štúdii server Eurekalert!.
Neposednejšie telo, pokojnejší mozog
A vedúci štúdie ponúka vysvetlenie: prvé je rýdzo materialistické, biologické. Počas spánkovej fázy REM je totiž redukovaná kapacita tela regulovať teplotu, partnerova prítomnosť mu ju potom pomáha udržiavať stabilnú.
Druhý možný dôvod je potom psychologický, blízkosť toho druhého dáva pocit bezpečia a pokoja. „Spánok REM je narušovaný a umenšovaný psychosociálnym stresom. Takže uvoľnené a bezpečné prostredie ho podporuje. Partnerská prítomnosť také prostredie môže pomôcť vytvárať,“ poznamenáva Drews.
Pritom však výskumníci zmerali, že spoločné zdieľanie lôžka vedie k častejším pohybom údov spiacich. Tie však nenarušovali architektúru spánku. „Možno povedať, že zatiaľ čo vaše telo je o niečo divokejšie, váš mozog nie,“ opisuje Drews.
Okrem toho partneri pri spoločnom spaní vykazovali veľmi synchronizovaný spánkový rytmus. A aj v tomto smere stavia autor výskumu na silu intímneho prepojenia. Čím hlbší vzťah bol, čím silnejšie účastníci hodnotili jeho význam pre svoj život, tým synchronizovanejší spánok partneri mali.
Spánok v dvoch veda podceňuje
Autori výskumu nezastierajú, že ich štúdia je štartovná a opiera sa o malú vzorku skúmanú v neprirodzenom prostredí laboratória. Preto plánujú rozsiahlejší výskum aj mimo múru vedeckého pracoviska. Napriek tomu majú za to, že spánok na spoločnom lôžku s partnerom môže poskytnúť podporu, pokiaľ ide o duševné zdravie, pamäť alebo zručnosť tvorivého riešenia problémov.
A zdôrazňujú, že spánok v dvoch si vedeckú pozornosť zaslúži a že bol doteraz podceňovaný a prehliadaný. Drvivá väčšina experimentálnych štúdií si totiž všímala jednotlivcov, cituje Drews server Newsweek. „Takmer všetko, čo o spánkovej fyziológii vieme, odkazuje na individuálny spánok. A to je prekvapujúce, ak uvážime, že spánok je neodmysliteľne sociálnym javom, keď na päťdesiat percent dospelej západnej populácie zdieľa lôžko s partnerom,“ pripomína.
A dodáva, že sociálnym aktom je spánok aj z evolučnej perspektívy. „Ak sa pozriete na väčšinu primátov, na väčšinu tradičných spoločností, na historické záznamy o európskych spoločnostiach, zdieľanie priestoru pre spánok s ostatnými bolo veľmi bežné. Po dlhú dobu teda spánok a komunita boli a sú prepojené,“ usudzuje.