Štúdia merala, ako sa šíri koronavírus v posilňovniach

Dá sa v dobe "covidovej" chodiť cvičiť do uzavretých priestorov? Neznamená to príliš veľké riziko? To je otázka, ktorú sa tím nórskych odborníkov pokúsil odpovedať v štúdii zverejnenej v poslednom júnovom týždni zatiaľ teda iba na serveri medRxiv.

Dôkladnejšie opatrenia

Pokus to bol v princípe jednoduchý. Do štúdie boli zahrnuté na začiatku takmer štyri tisícky ľudí, uvádza Technet.cz. Zhruba polovica z nich bola "kontrolná skupina", ktorá nemala žiadny osobitný program. Druhá (zhruba) polovica účastníkov (1 896 ľudí) chodila do piatich posilňovní, ktoré sa otvorili špeciálne kvôli tejto štúdii (inak boli tieto prevádzky v Nórsku ešte stále uzavreté).

V posilňovniach sa pri cvičení dodržiavali minimálne rozostupy, náradie sa pravidelne dezinfikovalo. Inak povedané, prijaté opatrenia proti šíreniu nákazy boli dôkladné - a dôkladnejšie, než je asi obvykle zvykom.

Po dvoch týždňoch potom vedci vykonali PCR testy na prítomnosť vírusu. Teda aspoň u tých, ktorí sa k odberu nakoniec dostavili (udržať účastníkov je všeobecne u podobných štúdií veľký problém). To bolo nakoniec niečo málo cez tri tisícky ľudí z pôvodného počtu.

Medzi skupinami nebol v podstate žiadny rozdiel. Z návštevníkov posilňovne mal na konci dvojtýždňovej štúdie pozitívny výsledok testu jediný človek (ktorý sa podľa epidemiologického vyšetrenia navyše pravdepodobne nakazil inde, ale to nie je celkom isté). V kontrolnej skupine nebol odhalený ani jeden nakazený.

Výsledok v princípe iste chvályhodnej štúdie je teda skôr rozpačitý. Vinník je jasný: zanedbateľný výskyt vírusu v nórskej populácii. Štúdia prebiehala dva týždne od 22. mája, kedy odhalených prípadov nákazy bolo v Osle veľmi málo, rádovo v nízkych desiatkach. Najvyšší denný prírastok bol 24 odhalených nakazených.

Nákazy bolo teda v populácii všeobecne veľmi málo - a celkom logicky teda bolo aj veľmi málo nakazených aj medzi účastníkmi štúdie. Výsledok má teda veľmi nízku výpovednú hodnotu. Za daných podmienok je však veľmi nepravdepodobné, že by štúdia vôbec mohla prísť s relevantnejším.

Autori podľa nášho názoru svoj vlastný výsledok preceňujú, keď v práci píšu, že pri zavedení vhodných opatrení (dezinfekcia, odstupy) nespozorovali "vyššiu mieru šírenia nákazy" v posilňovniach. To mohli ťažko, keď nákaza v tom čase v Osle prakticky nebola.

V štúdii plánujú pokračovať

Je však nepochybne dobre, že autori plánujú pokračovanie štúdie za bežnej prevádzky, a to dokonca s vyšším počtom účastníkov. Vzhľadom k tomu, že počet zaznamenaných prípadov v Nórsku zostáva naďalej veľmi nízky, prípadné pozorovanie vyššieho výskytu nákazy medzi pravidelnými návštevníkmi by bolo nepochybne zaujímavé.

Zatiaľ totiž máme k dispozícii len "čriepky" informácií, ktoré naznačujú, že uzavreté cvičebné priestory môžu byť na prenos vírusu pomerne vhodné prostredie. V Južnej Kórei bolo jedno ohnisko spojené s "aerobikom" (tento termín používame veľmi voľne, tancovalo sa na latinskoamerickú hudbu, čo je v Južnej Kórei populárna zábava).

Niekoľko takýchto ohnísk sa objavilo napríklad aj v Japonsku. Aj v Česku bolo jedno športové ohnisko, a to na zimnom štadióne v Prahe 9, kde sa počas zrejme dvoch hokejových tréningov od jedného chorého nakazilo zhruba dvadsať ľudí.

S dýchaním súvisí tiež dobre známy príklad skúšky zboru v Mount Vernone v americkom štáte Washington na začiatku marca. Vtedy sa 2,5-hodinovej skúšky zúčastnilo 60 zdravých a jeden nakazený s veľmi miernymi príznakmi. Počas skúšky sa podľa správy CDC nakazilo 52 ľudí.

Inak povedané, v tejto chvíli o prenose SARS-CoV-2 (a napokon aj ďalších respiračných ochorení) vieme stále pomerne málo. Javí sa však úplne logické, že intenzívnejšie dýchanie pri cvičení (či speve) môže riziko prenosu zvyšovať. Nórska štúdia - aj ku na sklamanie autora týchto riadkov - tento odhad "nepochovala".

Koronavírus a COVID - 19