V hypersexualite sa veda mýli, tvrdí výskum

Svetová zdravotnícka organizácia charakterizuje kompulzívnu sexuálnu poruchu, ktorá je postavená na obdobnom koncepte ako hypersexualita, ako trvalú neschopnosť kontrolovať intenzívne sexuálne impulzy alebo túžby, ktoré spôsobujú značné utrpenie alebo zhoršovanie stavu. Je to však závislosť obdobná gamblingu alebo alkoholizmu? Sami predstavitelia doznávajú, že autoritatívny verdikt zatiaľ nepoznajú, uvádza Xman.cz.

Nová štúdia vydaná v magazíne The Journal of Sexual Medicine do mozaiky dohadov o hypersexualite pridáva dôležitý čriepok. „O hypersexuálnych mužoch niektoré štúdie tvrdia, že používajú sexuálne správanie k manažovaniu svojich negatívnych emócií,“ uvádzajú jej autori Nicole Prauseová z inštitútu Liberos Research a Erick Janssen z Leuvensk univerzity.

A dodávajú: „Ak by to bola pravda, očakávali by sme, že muži diagnostikovaní s hypersexuálnou poruchou budú v negatívnej nálade vykazovať počas merania erektívnej reakcie v laboratóriu väčšie sexuálne vzrušenie.“ A práve to sa pokúsili svojím výskumom dokázať.

Žiadny rozdiel. Napriek diagnóze

Na sledovanie videí pozvali 211 mužov, z ktorých bola 81 diagnostikovaná hypersexualita. Časť klipov bola neutrálna, časť sexuálna, niektoré mali vzbudzovať úzkosť, niektoré smútok. Po každom videu sa respondenti spovedali o svojej nálade a subjektívne pociťovanom sexuálnom vzrušení. A okrem to vedci prístrojom kvôli objektivite merali aj ich genitálne reakcie.

Ich cieľom bolo potvrdiť alebo vyvrátiť, že muži s certifikátom hypersexulity preukážu senzitívnejšie sexuálne reakcie. Medzi genitálnymi odpoveďami oboch skupín nezistili žiadny rozdiel. „Inými slovami, hypersexuálni muži nevykazovali väčšiu pravdepodobnosť, že dôjdu erekcie, ako druhá, kontrolná skupina,“ zhŕňa výslovne server PsyPost.

Rolu navyše nehrala ani momentálna nálada. „Muži, ktorým bola diagnostikovaná hypersexualita, nereagovali s väčším sexuálnym vzrušením, keď boli v zlej nálade, než muži, ktorým diagnostikovaná nebola. Ani neboli sexuálne vzrušivejší  všeobecne,“ zhrnuli svoje závery autori.

Ich výskum teda existenciu hypersexuality spochybňuje, pretože na rovine sexuálnych reakcií vlastne nenašiel hranicu medzi hypersexuálnou "poruchou" a zdravou sexualitou.

Navyše pokus nezistil ani to, že by rozdiel predstavovala miera konzumácie pornografie. To spochybnilo domnienku, že jej časté sledovanie vedie k poklesu sexuálnej citlivosti.

Môžu mať ťažkosti

Autori štúdie napriek tomu nespochybňujú, že niektorí muži môžu zažívať "hypersexuálne" ťažkosti. „Neznamená to, že by takí muži nečelili trápeniu, nebojovali alebo si nezaslúžili pomoc. Povaha ich problému však môže byť veľmi odlišná od toho, čo navrhujú diagnózy typu 'sexuálna kompulzivita',“ poznamenávajú.

Spoluautorka výskumu Nicole Prauseová patrí medzi dlhodobých kritikov konceptu hypersexuality alebo sexuálnej závislosti. Už skôr Prauseová uviedla, že fakt, že kompulzívnu sexuálnu poruchu uvádza zoznam Svetovej zdravotníckej organizácie, pre ňu rozhodne nie je autoritatívny ani nerozporný. Poznamenala pritom, že na svojej súpiske chorôb mala rovnaká organizácia do roku 1990 aj homosexualitu. „Táto inštitúcia má dlhú históriu patologizáciu normálneho sexuálneho správania,“ myslí si.

Koncept závislosti na sexe ako duševnej poruchy odmieta aj David J Ley, autor knihy "Mýtus sexuálnej závislosti". Podľa jeho slov dokonca môže ospravedlňovať nezodpovedné sexuálne správanie sebeckých, mocných, bohatých mužov, vyviňovať sexuálnych predátorov, z ktorých by vlastne robil obete psychickej poruchy. „Nie som si istý, či byť sebec, mizogýnny grobian predstavuje nejakú zdravotnú poruchu,“ povedal pre server NBC News Ley v roku 2017.

Prauseová je tiež zarputilou odporkyňou existencie závislosti na pornografii. Mnohým štúdiami a prácami podľa svojej mienky dokazuje, že takáto porucha neexistuje, že ten termín odkazuje len na kultúrne súdy, nie klinické príznaky. A že slúži predovšetkým na to, aby podozriví terapeuti ťahali ľuďom peniaze z vreciek.

To jej vynieslo nepriateľstvo konzervatívnych náboženských skupín a internetovej komunity NoFap, ktorá propaguje abstinenciu od porna aj masturbácie, krajne pravicových skupín, obvinenia, žaloby a vyhrážky, kvôli ktorým sa musela obrátiť na FBI.