Chemik o explózii v Bejrúte: Sila výbuchu tisícov ton liadku je porovnateľná s malou atómovkou

Rozsah utorkového výbuchu v libanonskej metropole Bejrúte mohla spôsobiť aj malá časť z 2750 ton dusičnanu amónneho uskladnených v tamojšom prístave. Sila výbuchu tisícov ton chemikálie by bola porovnateľná s malou atómovou bombou. ČTK to dnes povedal Petr Holzhauser z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe.

Obria explózia si vyžiadala vyše 100 mŕtvych a viac ako 4000 zranených. Libanonský premiér Hasan Dijáb uviedol, že pravdepodobne explodovali práve tony dusičnanu amónneho, ktoré boli v prístave uskladnené.

​Dusičnan amónny, čiže liadok, je biela kryštalická látka používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok vody a vďaka oxidačným vlastnostiam tiež v pyrotechnike. Výbuchy dusičnanu amónneho nie sú vzácnym javom, k menej závažným prípadom dochádza takmer každoročne.

Ako hnojivo je látka bezpečná

Podľa vedca môže byť analógiou k utorkovému nešťastiu jeden z najhorších výbuchov tejto chemikálie v histórii - v továrni BASF v nemeckom Ludwigshafene v septembri 1921. Zomrelo pri ňom 561 ľudí. Holzhauser povedal, že tam vybuchla asi desatina uskladneného množstva, 450 ton, a výsledkom bol stometrový kráter hlboký 19 metrov.

"V podstate to, čo je teraz vidieť na fotografiách z Bejrútu. To znamená, aj ak by to nebuchlo kompletne, tak napríklad aj pätina toho je schopná urobiť takú 'paseku'," povedal Holzhauser. "Ak by vybuchlo všetko, tisíce ton, tak je sila výbuchu v podstate porovnateľná s malou atómovou bombou. Teda tou prvou, ktorá bola v Hirošime," upozornil vedec.

Zároveň zdôraznil, že ak je látka v podobe, v ktorej sa používa ako hnojivo, tak je viacmenej bezpečná. "Priviezť ju k explózii je extrémne ťažké. A aj keď sa sama používa ako priemyselná trhavina, tak ako všetky tieto trhaviny musí spĺňať podmienku, že za bežnej manipulácie sú v podstate úplne bezpečné," povedal Holzhauser.

"Ani tým, keď ju hodíte do ohňa, buchnete do nich kladivom alebo sa ich snažíte zapáliť, tak nevybuchnú. Najskôr ju musíte iniciovať, priviesť k výbuchu. Čo sa robí spravidla tak, že na nejakom mieste urobíte malú explóziu pomocou rozbušky a výbuch sa prenesie na hlavnú trhavinu," opísal vedec.

Problémom je znečistenie

Podľa neho problém u niektorých látok nastáva vo chvíli, keď sú niečím znečistené. "Ak je tento dusičnan čistý, tak sa nejako chová, ale ak sa zmieša s malým percentom organických látok, čo sa robí práve, keď sa používa ako trhavina, tak je potom jednoducho oveľa ľahšie ho priviesť k výbuchu," konštatoval chemik.

"Čo nemôžeme predvídať a asi to nikdy nezistíme presne, je, čo sa vlastne na konkrétnom mieste, kde výbuch začal, stalo. Ak je domnienka, že sa zváralo, tak mohol vzniknúť požiar a aj samotný požiar vo svojom centre môže mať mimoriadne extrémne podmienky. Ak sa prenesú do skladu s takou potenciálnou trhavinou, tak explózia môže nastať. A bohužiaľ sa to z času na čas stáva," povedal vedec.

K podobe výbuchu uviedol, že ak vybuchne samotný dusičnan amónny ako čistá látka, tak vzniká len vodná para, dusík, kyslík, a ak je prítomné organické palivo tak prípadne oxid uhličitý, teda bezfarebné látky.

"Ak bol vidieť nejaký oranžový stĺpec, tak to nie je dôkaz toho, že tam bol dusičnan amónny, ale podľa všetkého výbuch jednoducho spôsobil buď to, že vyniesol do vzduchu niečo, čo v tých skladoch zároveň bolo, alebo to, s čím to buchlo pohromade. To mohla byť nejaká organická látka z požiaru, ktorá sa tam dostala - ale teraz naozaj fabulujem," uzavrel vedec.