Pokožka by si mala na slnečné lúče postupne zvykať, začínať krátkymi pobytmi na slnku a dať koži čas, aby sa prispôsobila. „U citlivej pokožky sa odporúča príprava betakaroténom v podobe potravinových doplnkov, ktorý pôsobí blahodarne svojím ochranným vplyvom proti UV lúčom v pokožke. Je u neho nutné držať sa presne odporúčaného množstva, aby nedošlo k predávkovaniu,“ uviedla lekárka Wohlová a dodala, že by sa mal betakarotén užívať aspoň tri týždne pred začiatkom leta alebo plánovanej dovolenky pri mori. „Ochranné pôsobenie betakaroténu však nemožno preceňovať. Sám o sebe nás neochráni,“ varovala Wohlová s tým, že jeho ochranné pôsobenie SPF možno ohodnotiť maximálne číslom 5. Proti UVB žiareniu nás teda v žiadnom prípade spoľahlivo neochráni, preto je treba používať kvalitné opaľovacie prípravky.Pixabay
StoryEditor

Riziká z poličky v kúpeľni. Čo skrývajú šampóny či opaľovacie krémy?

08.08.2020, 00:00
Priemerný muž vraj denne použije sedem rôznych kozmetických výrobkov. U žien je toto číslo, pochopiteľne, ešte vyššie. Čo však všetky tie mydlá, sprchové gély, šampóny či dekoratívna kozmetika obsahujú? A prinesú nám opaľovacie krémy skutočnú ochranu? Drogéria sa dostáva čoraz viac pod drobnohľad. Skúsme zistiť, či oprávnene.

Detské vlhčené obrúsky spôsobujúce alergiu, opaľovacie mlieko, ktoré nechráni pred slnkom či sérum na mihalnice s nebezpečným kokteilom látok. To je len trojica z vyše tucta „úlovkov“, ktoré za posledný mesiac a pol uviazli v rýchlom výstražnom systéme pre nepotravinárske výrobky známom ako RAPEX. Jednotlivé krajiny Európskej únie doň nahlasujú výrobky nevyhovujúce prísnej európskej legislatíve a obsahujúce rizikové látky. Chcete podrobnosti?

Tak napríklad spomínané detské vlhčené výrobky obsahujú zmes látok Methylisothiazolinone a Methylchloroisothiazolinone, ktorú možno používať iba do zmývateľných výrobkov, lebo môžu vyvolať alergickú reakciu. Sérum na rast mihalníc bolo obohatené o Cloprostenol isopropylester, ktorý dokáže v priebehu niekoľkých hodín rozhádzať produkciu pohlavného hormónu progesterónu.

A tak by sme mohli pokračovať ďalej s nebezpečnými voňavkami, prípravkami na bielenie pokožky alebo lakmi na nechty. Ak si naklikáte stránky úradu verejného zdravotníctva, nájdete tam všetkých kozmetických hriešnikov aj s podrobnosťami. Nám však poslúžia ako odrazový mostík k téme, ktorá v posledných rokoch čoraz viac rezonuje.

Nárast civilizačných ochorení nás totiž vedie k prehodnocovaniu nielen toho, čo dávame do seba, ale aj toho, čo dávame na seba - teda oblečenia či drogérie. Aj pokiaľ neholdujete najnovším výkrikom v oblasti kozmetiky, na poličke v kúpeľni vám minimálne stojí zubná pasta a mydlo či sprchový gél a šampón. Páni k tomu pridajú minimálne deodorant či antiperspirant a niečo na holenie (penu, gél) a po ňom.

A my ženy? Nuž, úprimne priznávam, že pri desiatej fľaštičke na nočnom stolíku som počítanie radšej taktne prerušila. Máme dôvod na obavy? Alebo je to veľa kriku pre nič?

O hadoch a olove

Ak by sme zašli do histórie starostlivosti o telo a pleť, zistili by sme, že už v staroveku ľuďom prestala pri osobnej hygiene stačiť čistá voda. Už vtedy využívali rôzne výťažky z rastlín či minerálov, ale aj výlučky rôznych zvierat. Nie vždy s blahodarným účinkom na organizmus. Či už to bol hadí jed dodnes používaný proti vráskam, alebo karcinogénne olovo, ktoré obsahovali rôzne líčidlá (najmä biele) napríklad v starovekom Egypte.

Ak sa teda o život faraóna nepostaral ambiciózny potomok, mohla mu k urýchlenému mumifikovaniu dopomôcť aj každodenná vrstva „šminiek“. O výrobe mydla informujú už nápisy na sumerských tabuľkách z tretieho tisícročia pred Kristom, k dokonalosti proces zmydeľňovania rastlinných olejov dotiahli Arabi a jeho rôzne podoby a variácie sa používajú dodnes. V priebehu storočí sa z tohto odvetvia vyvinul priemysel, ktorý ročne po celom svete otáča miliardy.

Ďalšie miliardy sa prelejú laboratóriami skúmajúcimi nové aktívne látky. Túžba po kráse a večnej mladosti totiž často prebíja tú po očiste. A ako to už býva, so stúpajúcim dopytom rástol aj tlak na masovú produkciu. Dostupnosť širokého spektra príp...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
26. apríl 2024 00:41