Čo o nás prezradí minulosť. Predkovia určujú našu povahu aj zdravie

To, že nemá potomkov, nemôže vziať zmysel existencii nijakého významného človeka. Ale viac než to: celý rad predkov, ktorý k nemu vedie, získal by už len samým významom tejto existencie svoj vrcholný zmysel.

Tieto slová napísal rakúsky neurológ a psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil holokaust. Bez ohľadu na to, že ho k tomuto poznaniu viedla osobná tragická skúsenosť, naznačujú jeho slová to, čo je v poslednom období veľmi aktuálne.

Minulosť sme na jednej strane nikdy nehádzali za seba s takou ľahkosťou, no zároveň nebola pre nás nikdy taká dôležitá. Pátranie po predkoch či vytváranie rodostromov je populárne ako nikdy predtým.

Skúmame nielen potenciálnych šľachtických praprapradedov z 18. storočia, ale pre mnohých sa objektom záujmu stávajú aj omnoho mladšie ročníky z praktického hľadiska – v ich génoch hľadáme možné príčiny našich chorôb či odpoveď na otázku, prečo nám nie je dopriate mať vlastných potomkov.

A veľkú vlnu popularity zažíva znovuobjavovanie a vracanie sa k zručnostiam starých či prastarých rodičov – od tradičných remesiel až po také „obyčajnosti“, ako je pečenie domáceho chleba z kvásku, zaváranie, alebo stavba domov z prírodných materiálov.

No zároveň asi nikdy nedelila generáciu starých rodičov a vnukov taká mentálna priepasť ako v tomto období. Čo nám teda návrat ku koreňom prináša? Na ktoré otázky dáva odpoveď a ktoré necháva otvorené? A máme vôbec chuť sa pýtať, odkiaľ sme prišli pre to, aby sme pochopili, kam smerujeme?

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.