Vidím ťa. Veľké oči namaľované na zadok dobytka odrádzajú levy od útokov

Celé to môže vyzerať ako trochu smiešny, potrhlý a rozmarný experiment vedcov, ktorí v Afrike nemajú nič zásadné na práci. Maľovať oči na kravskú zadnicu. Je to však pokus rozriešiť problém, ktorý Afriku trápi, konflikt medzi chovateľmi dobytka a divokou prírodou, vysvetľuje Xman.cz.

Predátory ako levy alebo leopardy totiž nerozlišujú medzi voľne žijúcou korisťou napríklad v podobe antilop a farmármi chovaným dobytkom. Preto sú zase terčom chovateľov, ktorí ich strieľajú alebo otrávia.

A to vedie nielen k ich zabíjaniu, ale aj k tragickým následkom pre ekosystém, v ktorom hrajú predátory dôležitú úlohu, ako pripomína napríklad projekt Global Trophic Cascades Program. A bez mínusov nie je ani ohradzovanie levov do oplotených pozemkov, ako konštatovala napríklad štúdia z roku 2013.

Preto sa treba urgentne usilovať o alternatívne a účinné nesmrtiace cesty, ako chrániť ako dobytok, tak divokých veľkých mäsožravcov, vysvetľujú na serveri The Conversation autori štúdie Neil R Jordan, Cameron Radford a Tracey Rogersová.

Veľké oči odrádzajú

A nezastierajú, že nápad pre túto alternatívu našli celkom jednoducho. „Mnohé veľké mačky, vrátane levov, leopardov a tigrov, lovia tak, že prepadávajú zo zálohy. To znamená, že vsádzajú na sledovanie svojej koristi a následný moment prekvapenia. V niektorých prípadoch to vedie k tomu, že keď sú svojou potenciálnou korisťou spozorovaní, lovu sa vzdajú,“ konštatujú.

Aký dôležitý moment zaskočenia je, potvrdil napríklad výskum Curta Busse z roku 2016. Neila R Jordana však inšpiroval jeho vlastný zážitok z Botswany, keď sledoval leva, ktorý sa už-už chystal zaútočiť na impalu. „Levy naozaj prepadajú zo zálohy, zakrádajú sa k obeti, dostanú sa blízko a vyskočia, bez toho aby ich predtým videla. Lenže v tomto prípade impala leva postrehla. A keď to lev zaznamenal, lov vzdal,“ opísal skúsenosť Jordan servera UNSW Newsroom.

V delte rieky Okavango v Botswane sa preto rozhodol s kolegami vyskúšať, či ten reflex nie je možné využiť na ochranu dobytka. A následne tak farmárom vziať dôvod k zabíjaniu veľkých mačkovitých šeliem. A išlo predovšetkým o levy. Ako autori vysvetľujú, práve kráľ zvierat sa podieľa na zabíjaní chovaného dobytka najväčšou mierou.

K svojmu predsa len trochu netradičnému a detinsky vyzerajúcemu pokusu dostali zhovievavý súhlas od majiteľov hneď štrnástich stád, ktorá mala skúsenosti s levími útokmi. Počas štyroch rokov, počas ktorých pokus trval, sa tak vedecký tím dostal k celkom 2 061 kusu dobytka.

A ráz vedeckého experimentu bol veľmi prostý. Než farmári svoj dobytok pustili ráno na pastvu, namaľovali vedci vždy tretine stáda na zadnice veľké otvorené oči, tretine dali na zadky krížik a zvyšnú ponechali bez "make-upu", pre kontrolu. Celkom autori pokusu spáchali štyridsaťdeväť maliarskych misií. Každý pokus trval dvadsaťštyri hodín.

A akokoľvek prostá sa vedecká úvaha, ktorá stála na začiatku pokusov, javila, zdá sa, že bola experimentmi overená. Oči na zadnici dobytok chránili. Z celkom 683 kusov dobytka, ktorým vedci dali oči aj vzadu, nezabili levy ani jeden. Z 835 nijako neoznačených kusov padlo levím útokom za obeť pätnásť. Ovšem ako ochrana zrejme fungovali aj krížiky, z 543 levy skolili len štyri. „Naznačuje to, že aj obyčajné krížiky sú lepšie ako vôbec nič, a to bolo neočakávané,“ líčia autori.

Nezastierajú však, že závery ich štúdie, ktorá vyšla v magazíne Communications Biology, sú pionierske všeobecne. „Podľa našich vedomostí je náš výskum prvým, ktorý odhalil, že oči môžu odrádzať veľké cicavce - predátorov,“ konštatujú.

Oči stále s otáznikmi

Ak by tá prostá metóda dokázala eliminovať zabíjanie veľkých mačiek, napriek svojmu veľmi detinskému prevedeniu by predátorom aj celému ekosystému veľmi poslúžila. Ako totiž uvádza server Big Think, levia populácia sa v Afrike zmenšuje. Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia tam žilo viac ako sto tisíc kusov vládcu zvieracej ríše, dnes sa odhady pohybujú medzi 23 a 39 tisíckami.

Metóda vidiacich očí by dala farmárom efektívnu a veľmi jednoduchú a lacnú ochranu ich stád.

Vec má však niekoľko háčikov, ako sami autori štúdie priznávajú. Po prvé, pokusné stáda vždy zahŕňali aj tretinu nijako neoznačených kusov. Tie vlastne predstavovali "obetných baránkov". Lenže ako by sa k situácii levy postavili, keby im neoznačené obete vedci tak trochu nepodstrčili?

Druhá námietka sa ponúka sama. Ak by sa odteraz levy stretávali iba s dobytkom s očami i vzadu, neprivykli by si nakoniec? Nedošlo by im, že je to len lacný farmársky trik, a nelovili by po čase kravy so štyrmi očami rovnako nehanebne ako ich predchodkyne predtým? Nesmejme sa však, toto je problém všetkých nesmrtiacich metód, ako levy od útokov na chované stáda odradiť. Fungujú len po istú dobu.