Nezáleží na tom, ako dýchate, svalovica je však zlé znamenie. Niektorí by dokonca behať ani nemali

Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že vás behanie baví?

​Bolo to na základnej škole. Moji rodičia boli telocvikári a okamžite, ako sa nám skončilo vyučovanie, išiel som niekam športovať. Býval som v Piešťanoch pri Váhu a často som si chodil zabehať na hrádzu.

Išlo mi to celkom prirodzene, ale súviselo to určite s rodičmi a kamarátmi a s tým obdobím, keď som vyrastal. Prvý rok života som dokonca strávil v telocvikárskom kabinete (smiech), tak sa na mňa všetko postupne lepilo. Spontánne som sa dostával k rôznym druhom športu, aj k behaniu, už v mladosti.

Nakoniec ste aj vyštudovali FTVŠ a celý život sa športu venujete profesionálne. Všímate si, ako ľudia v meste športujú?

Samozrejme. Niekedy mi to nedá, niektorých športujúcich ľudí oslovujem a poviem im, aké robia chyby, aj im poradím. Deti behajú podľa mňa úplne najlepšie, je to pre ne prirodzený pohyb, sú uvoľnené, pohybujú sa ľahko.

Kedy sa to potom pokazí? Väčšina detí neznáša hodiny telesnej výchovy, na ktorých sa behá.

Pedagógovia u nás niekedy majú zlý prístup k vyučovaniu. Telesná výchova by sa skôr nemala hodnotiť známkami.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.