Astát sa považuje za najvzácnejší prvok na svete. Prečo?
Pretože je ho najmenej. V zemskej kôre sa vyskytuje len pár desiatok gramov.
Vy ste skúmali jeho chemické vlastnosti.
Áno, tým, že je ho tak málo, tak sa o ňom aj veľmi málo vie, pretože jeho izotopy majú polčasy rozpadu, teda najdlhšiu životnosť od niekoľkých milisekúnd do maximálne niekoľkých hodín. Teda aj keby sa dal nazbierať, dlho nevydrží a ťažko sa akokoľvek skúma. Takže aj jeho chemické vlastnosti boli dosť neznáme.
Akú jeho vlastnosť ste objavili?
Elektrónovú afinitu, ktorá hovorí o tom, ako ochotný je prvok prijať elektrón. Potom je tu druhá vlastnosť, takzvaný ionizačný potenciál, ktorý zase hovorí, ako je prvok ochotný elektrón odovzdať. Z týchto dvoch vlastností sa dá odvodiť celý rad ďalších vlastností, ktoré sú dôležité pre väzbovosť prvku s ďalšími prvkami, bez nich sa veľmi nedá pohnúť ďalej. Pre drvivú väčšinu prvkov sú tieto vlastnosti veľmi dobre známe, ale pri astáte nebol známy ani len tento najzákladnejší počiatok.
Takže ste vôbec prví, čo ste elektrónovú afinitu odmerali?
Áno. Doteraz boli len odhady, koľko by tá hodnota mohla byť, ale nikdy predtým nebola presne stanovená. Teraz je a z toho sa dajú odvodiť jeho ďalšie vlastnosti, ktoré by určovali, ako sa má chemický prvok v zlúčeninách správať. Tým pádom ich návrh nemusí prebiehať iba formou pokus-omyl, ale mohlo by ísť o dizajn v pravom zmysle.
Akým spôsobom ste ho skúmali, keď majú jeho izotopy takú krátku životnosť?
Výskumný tím pozostával z dvoch častí – teoretickej a experimentálnej.
Tá druhá časť bola najmä v CERNE (Európskej organizácii pre jadrový výskum, pozn. red.). Experimentátori tam majú k dispozícii rôzne typy urýchľovačov, kde môžu bombardovať niektoré ľahšie látky, ako v tomto prípade bizmut protónmi. Z neho si vytvoria vlastný astát, čiže ho nemusia dolovať a tým majú viacmenej jeho neobmedzený prísun, takže ho vedeli veľmi rýchlo experimentálne využiť. V jednej miestnosti ho bombardovaním vytvorili a...
Zostáva vám 85% na dočítanie.