Výskumníci Hugo Zeberg a Svante Pääbo sa zaoberali skupinou génov čiže haplotypu, ktorý moderný človek zrejme zdedil po človeku neandertálskom. Tento haplotyp sa vyskytuje asi u 16 percent obyvateľov Európy a zhruba polovice obyvateľov južnej Ázie.
V Afrike a východnej Ázii sa naproti tomu prakticky nevyskytuje. Moderní ľudia a neandertálci sa v rôznych okamihoch dejín Zeme krížili, a vymieňali si tak aj genetickú informáciu, upozornila agentúra AP.
Gény, ktoré ľudia získali po neandertálcoch, môžu byť podľa novej štúdie rizikovým faktorom pri ochorení COVID-19. Ďalšími sú vek, pohlavie a zdravotný stav. Najčastejšie sa ako rizikový faktor uvádzajú obezita, cukrovka či srdcové problémy.
Zeberg a Pääbo, ktorí pracujú na Karolinskom inštitúte v Štokholme a Inštitúte Maxa Plancka v Lipsku, vo svojej štúdii tvrdia, že vôbec najvyšší výskyt neandertálskeho haplotypu je v populácii Bangladéša, kde sa vyskytuje až u 63 percent ľudí. Podľa nedávnych britských štúdií je pritom riziko úmrtia na COVID-19 u ľudí s pôvodom v Bangladéši až dvakrát vyššie ako v priemernej populácii.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature je riziko, že sa budú musieť pacienti s COVID-19 pripojiť na pľúcnu ventiláciu, až trikrát vyššie, ak majú vo svojej genetickej výbave neandertálsky haplotyp.
"Je do očí bijúce, že genetické dedičstvo po neandertálcoch má také tragické následky v súčasnej pandémii," uviedol Pääbo. "Prečo to tak je, musíme čo najrýchlejšie zistiť," dodal.