Pôdny ekológ: Niektoré huby môžu kvôli zmene klímy zmiznúť, nebezpečnejšie je však niečo iné

Petr Kohout skúma, ako sa pomer medzi „dobrými“ a „zlými“ hubami odráža na stave lesov, polí a celkovej podobe krajiny.

Ako to vyzerá, keď ide na huby mykológ? My chodíme s košíkom, s čím chodíte vy?

My vlastne v teréne huby nepozorujeme. Nám ide o to, zistiť všetky druhy, ktoré sa v tú chvíľu na danom mieste vyskytujú. A väčšina húb plodnice – to, čo bežne označujeme za huby – netvorí, a sú teda voľným okom nepozorovateľné. Takže my sa pozeráme pod zem.

Podľa mycélia však jednotlivé huby nespoznáte, takže ich rozoznávame podľa DNA. Ideme do lesa, nazbierame si pôdu – v jednom grame môžu byť aj stovky druhov húb – a v laboratóriu izolujeme DNA. A veľmi podobnými metódami ako v kriminalistike zisťujú totožnosť osôb, zistíme genetický kód a podľa neho druh huby.

Aha, takže žiadny atlas húb, ale rovno DNA analýza. A do lesa teda chodíte so skúmavkami, do ktorých naberiete pár lyžičiek pôdy?

Tej si z lesa odnesieme celkom dosť, okolo jedného kilogramu, a to z niekoľkých rôznych miest na rozlohe zhruba šesť krát šesť metrov, aby sme zachytili čo najväčšiu diverzitu. Vzorky odoberáme pomocou sondy, približne do hĺbky desať centimetrov. A z toho si potom skladáme predstavu toho, ktoré druhy sa v danom lese vyskytujú.

Takže si z lesa neodnášate plné košíky húb, ale batohy hliny. A chodíte do lesa už len na hlinu alebo aj na huby?

Ako dieťa som na huby chodil veľmi rád, ale odkedy sa tým zaoberám profesijne, už to pre mňa nie je také zaujímavé. Pod zemou je to oveľa zaujímavejšie! A tiež rozmanitejšie.