Nútená izolácia ovplyvňuje našu sociálnu citlivosť, ktorá sídli v prefrontálnej kôrovej oblasti mozgu. Tá sa často označuje ako "sociálny mozog". Píše to taliansky denník Corriere della Sera.
Práve v tejto oblasti sídlia city pravého priateľstva a veľkej lásky. Zistili to pomocou funkčnej magnetickej rezonancie vedci zo Stanfordovej univerzity, ktorí publikovali na stránkach Journal of Neuroscience štúdii.
Vypnutý sociálny mozog
"Sociálny mozog" podľa nich odráža naše vzťahy s ostatnými. Zatvrdilí samotári, ktorí napríklad žijú v horách, alebo ľudia trpiaci chronickou depresiou majú túto oblasť takmer "vypnutú".
Cítia síce, že okolo nich sú ľudia, ale nie sú spolu s nimi, pretože stratili alebo sa u nich nevyvinula schopnosť empatie, ktorá nás spája s ľuďmi, na ktorých nám záleží.
U týchto osôb, ktoré cítia prázdno medzi sebou a ostatnými, sa hovorí ako o jave sociálneho odstupu. Vedci vo svojej štúdii tiež pripomínajú biblické prikázanie "miluj svojho blížneho ako seba samého".
To znamená, že máme silnejší citový vzťah k tomu, na ktorom nám záleží (manžel, manželka, rodičia, deti alebo priateľ), a prejavy v mozgu, ktoré vedci zaznamenali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, sa podobajú tým, aké sa vytvárajú o nás samých.
Všetci sme trochu narcisti
Vedci skúmali 43 osôb oboch pohlaví vo veku od 18 do 47 rokov. Najprv ich vyzvali, aby mysleli sami na seba, potom na päť im najdrahších osôb a následne na päť známych osobností.
Ich mozog pritom sledovali s pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá odhaľuje aktivitu každej oblasti mozgu. Sledované osoby mali tiež vyjadriť súd ohľadom ľudí, na ktoré práve mysleli, uviesť ich meno a svoj vzťah k nim.
Čím bol citový vzťah silnejší, tým sa strednou prefrontálnych kôra mozgu viac aktivovala. Keď sledované osoby mysleli na seba, bola aktivita najvyššia, a to možno ukazuje, že sme všetci tak trochu narcisti.
Aktivita mozgu slabla s tým, ako tieto osoby mysleli na ľudí, ktorí im sú vzdialení, a u neznámych osôb dokonca činnosť nebola žiadna.
Prehĺbenie samoty u mileniálov
Lockdown prehĺbil samotu, a to predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Britský štatistický úrad nedávno uviedol, že v troch prípadoch z desiatich sa mileniáli (generácia medzi 23 a 37 rokmi) cítili vždy alebo často sami.
Sociálny odstup tento jav prehĺbil a títo ľudia dosahovali čo do pocitu samoty dvojnásobných hodnôt v porovnaní so staršou generáciou boomers (56 až 74 rokov).
Systém chytrej práce (smart working), ktorý pandémia vnútila, sa nezdá byť pre generáciu boomers natoľko radikálna, aby vyvolal mozgové zmeny.
Napriek tomu sú dva alebo tri mesiace málo a bolo by potrebných niekoľko rokov virtuálnej izolácie, aby vznikli zmeny, ktoré uvádzali americkí vedci.
Syndróm Hikikomori
Mladí ľudia, ktorí majú za materinský jazyk internet, sa zdajú byť najviac vystavení riziku, že sa u nich vyvinie život osamote, v ktorom budú utekať od reálneho života a uchyľovať sa do virtuálneho, až sa u nich objaví syndróm Hikikomori, teda dobrovoľné vyhýbanie sa ľudskej spoločnosti.
Syndróm bol pôvodne zistený v Japonsku medzi mladými ľuďmi závislými na internete a potom sa rozšíril po celom svete a prudko narástol s lockdownom.
Už v roku 2018 Inštitút pre výskum trhu a verejnej mienky IPSOS uvádzal, že najviac ohrození samotou sú mladí ľudia z generácie Z (18 až 22 rokov, 49,9 percenta), nasleduje generácie X (38 až 51 rokov, 45,1 percenta) , potom mileniálové (47,7 percenta) a nakoniec generácie boomers (43,2 percenta).