Generácia mladých analfabetov. Prečo tápu aj pri jednoduchých úlohách?

Stredoškolský učiteľ literatúry Jiří Kostečka si pred rokmi začal – len tak zo záujmu – systematicky zapisovať problémové slová, nad ktorými tápu jeho žiaci z radov kvintánov a sextánov.

Zaujímali ho výrazy, ktoré nepoznala alebo ktorých význam nedokázala vysvetliť najmenej pätina žiakov triedy.

Ocitli sa medzi nimi aj slová, ktoré by ste tam zrejme neočakávali: balamutiť, mdlý, mamon, osočiť, ostýchavý, otáľať, pokánie, pokorný, topiť, rubáš, trýzniť, údel či zámienka.

Zreteľný a prehlbujúci sa úpadok vyjadrovacích schopností študentov – písomných aj ústnych – vníma aj Eduard Fuchs z brnianskej Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity: „Celý profesionálny život sa venujem okrem iného vzdelávaniu učiteľov.

Naša univerzita si stále ešte robí nárok na to, že patrí medzi tie lepšie vysoké školy. Napriek tomu už pominuli časy, keď sme sa u našich poslucháčov čudovali nad gramatickými chybami. Dnes už slovo elypsa nikoho neprekvapí, a čo je ešte horšie – študenti sa často čudujú, prečo im gramatické chyby vyčítame.“

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.