Jedlo ako posadnutosť. Tieto signály vám povedia, kedy máte problém

Kedy sa základná potreba tela premení na diagnózu? A prečo k tomu vlastne dochádza?

Tridsaťročná Britka April Griffithová od detstva neje nič iné ako sendviče so syrom a čipsy. „Len čo sa pokúsim zjesť niečo iné, mám šialené panické stavy úzkosti,“ hovorí.

Ako uviedla pre server Mirror.co.uk, bojí sa, že čokoľvek iné by sa jej zaseklo v krku a začala sa tým dusiť. „Nepoznám štruktúru iných jedál a privádza ma do šialenstva, že by som iné potraviny mala strčiť do úst.“

Mladá žena, ktorá ako zázrakom donosila dve deti, sa snažila zmeniť svoje stravovacie návyky. Zatiaľ však veľmi nepomohli ani návštevy psychológa, ani skupinové terapie, dokonca to skúšala aj s hypnózou.

Po tej bola chvíľu schopná zjesť trošku suchej ryže, po nejakom čase sa však opäť vrátila do starých koľají. Jej telo takýmto jedálničkom trpí.

Okrem miernej nadváhy jej chýba mnoho potrebných vitamínov a minerálov. Supluje ich síce multivitamínovými sirupmi, no následky môžu byť vo vyššom veku závažné.

Menej šťastia mal jej nemenovaný spoluobčan. Dnes osemnásťročný chlapec od základnej školy nejedol nič iné, len vysmážané zemiakové hranolčeky a čipsy.

Pred štyrmi rokmi navštívil svojho všeobecného lekára s tým, že sa cíti unavený a chorý. Doktor mu pre nedostatok vitamínu B12 odporúčal vhodné doplnky stravy a najmä zlepšiť samotnú životosprávu.

Mladík však zvyky nezmenil, k hranolčekom len občas pridal plátok bieleho chleba alebo šunky, a keď ho vlani prijali na klinike v Bristole, špecialisti mohli už len konštatovať, že nevzratne prišiel o zrak.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.