Takmer každému piatemu pacientovi s COVID-19 neskôr zistili duševnú chorobu

Takmer každý piaty človek, ktorý mal COVID-19, má diagnostikovanú psychiatrickú poruchu, ako je úzkosť, depresia alebo nespavosť do troch mesiacov od pozitívneho testu na vírus, vyplýva podľa The Guardian zo štúdie.

Analýza vykonaná výskumníkmi z Oxforskej univerzity a NIHR Oxford Health Biomedical Research Center tiež zistila, že u ľudí s už existujúcou duševnou poruchou bola o 65 percent vyššia pravdepodobnosť diagnostikovania COVID-19 ako u osôb bez nej, dokonca aj vtedy, ak sa tam započítali rizikové faktory, ako je vek, pohlavie, rasa a celkový zdravotný stav.

„Toto zistenie bolo nečakané a malo by sa ďalej skúmať. Medzitým by sa mala psychiatrická porucha pridať do zoznamu rizikových faktorov pre COVID-19,“ uviedol Max Taquet, jeden z autorov analýzy.

Výpočty boli urobené na základe zhruba 70 miliónov zdravotných záznamov pacientov v USA, vrátane viac ako 62-tisíc prípadov COVID-19, ktoré nevyžadovali pobyt v nemocnici alebo návštevu pohotovostného oddelenia.

Výskyt akejkoľvek diagnózy, ktorá sa týkala duševného zdravia v priebehu 14 až 90 dní po diagnóze COVID-19 bol 18,1 percenta, z toho 5,8 percenta, ktoré boli prvou diagnózou.

S cieľom preskúmať, či nadmerné riziko priamo súvisí s COVID-19, vedci porovnali údaje so šiestimi ďalšími ochoreniami za rovnaké obdobie: chrípka, iné infekcie dýchacích ciest, infekcia kože, žlčníkové kamene, kamene v močových cestách a zlomeninu veľkej kosti.

V priebehu troch mesiacov po stanovení diagnózy COVID-19 malo prvú zaznamenanú diagnózu psychiatrického ochorenia 5,8 percenta pacientov, v porovnaní s 2,5 percenta až 3,4 percenta pacientov v spomínanych porovnávacích ochoreniach.

Nie je teda vôbec nepravdepodobné, že by COVID-19 mohol mať nejaký priamy vplyv na váš mozog a vaše duševné zdravie, uviedol Paul Harrison profesor psychiatrie na Oxfordskej univerzite.