Desať varovných príznakov, že nejde o "depku", ale skutočnú depresiu

Depresia sama od seba nezmizne a hlási rôznymi príznakmi, uvádza portál iDNES.cz. Ako ju spoznať? Dozviete sa v našej galérii.

Jedlom k lepšej nálade

Odborníci sa zhodujú v tom, že na duševnú kondíciu sa z veľkej časti podpisuje náš jedálniček. K živinám, ktoré prispievajú k normálnemu fungovaniu nervového systému, patria B vitamíny (B1, B2, B3, B6, biotín alebo kyselina listová), vitamín C a horčík.

K psychickej pohode napomáha tiež extrakt z kórejského ženšenu, ktorý patrí medzi účinné prírodné adaptogény (látky napomáhajúce telu prispôsobiť sa stresu a prekonávať únavu).

Klinické štúdie sa zmieňujú o omega-3 mastných kyselinách, ktorých konzumácia zvyšuje hladinu serotonínu v mozgu a efektivitu jeho pôsobenia.

Serotonín, ktorý patrí do skupiny tzv. neurotransmiterov (prenášačov nervových vzruchov), zohráva dôležitú úlohu v tom, ako sa každý deň cítime.

Veľa ľudí pri zníženej hladine serotonínu prežíva vo zvýšenej miere bolesť, stres, úzkosť a depresívne nálady.

Omega-3 mastné kyseliny sa v prirodzenej podobe nachádzajú hlavne v tučných morských rybách (losos, tuniak, halibut, makrela, sleď, sardinky), olejnatých semienkach a orechoch.

Ďalej potom vo vajíčkach, rastlinných olejoch, avokáde, ale aj špenáte, brokolici, karfiolu alebo ružičkového keli.

A čo naopak vynechať?

Sladkosti: Jednoduché cukry, ktoré do seba človek dostane, mohutne rozkolísajú hladinu cukru v krvi, čo následne vedie k pocitu mrzutosti, nesústredenosti, nepokoju a zlej nálade.

Potraviny s vysokým glykemickým indexom (hodnota, ktorá označuje rýchlosť vstrebávanie cukru do krvi). Po tých skoro dostanete hlad.

Zaraďujeme sem predovšetkým výrobky z bielej múky, predvarenú ryžu, hranolky, cestoviny s kečupom, popcorn, cornflakes, pečené zemiaky a sladké nápoje.

Potraviny obsahujúce jedlé farbivá: Tie sú na etiketách označené číslami E100 až E180. Bohužiaľ sa pridávajú prakticky do všetkého, čo si len dokážete predstaviť (nápojov a sladkostí, raňajkových cereálií, do pečiva, údenín či mliečnych výrobkov).

Niektoré druhy potravinárskych farbív sú prírodného pôvodu, iné sa ale vyrábajú umelo a práve tieto "éčka" môžu okrem ďalších nežiaducich účinkov ovplyvňovať aj našu náladu.

Do tejto rizikovej skupiny sa radia napríklad farbivo E102 (tartrazín), E110 (žlť SY), E124 (ponceau 4R) alebo E133 (brilantná modrá FCF).

Umelé sladidlá: Medzi najznámejšie patrí aspartám, ktorý je asi 200-krát sladší ako sacharóza a je zároveň tým najkontroverznejším náhradným sladidlom, čo sa vplyvu na zdravie týka.

Jeho dlhodobá konzumácia môže neblaho ovplyvňovať nervovú sústavu, a tým aj naše správanie. Aspartám sa bežne používa na výrobu instantných nápojov, čajov, žuvačiek, niektorých jogurtov, dezertov a pudingov, raňajkových cereálií, mrazených krémov, majonézy, horčice, nakladanej zeleniny a ovocia a pod.

Glutaman sodný: Najčastejšie používané dochucovadlo, ktoré nájdete predovšetkým v jedle ponúkanom reštauráciami s rýchlym občerstvením, v chipsoch, v mnohých mrazených pokrmoch a polotovaroch, ázijských a mexických jedlách, omáčkach a koreniacich zmesiach, instantných pokrmoch, ako sú polievky a omáčky, alebo v konzervovaných potravinách.

Ľudia, ktorí si v takých veciach vyžívajú, riskujú podľa odborníkov časté zmeny nálad, podráždenosť či poruchy spánku, a dokonca depresie.