Nikdy covid nemali a aj tak majú protilátky. Britskí vedci prišli na dôvod

Kolektív vedcov, ktorí pôsobia na rôznych univerzitách v Londýne, publikoval výskum v prestížnom vedeckom časopise The Science. Identifikoval v ňom protilátky fungujúce aspoň z časti na vírus spôsobujúci chorobu Covid-19. Pozoruhodné je, že išlo o ľudí, ktorí nikdy predtým covid neprekonali a prekonať ani nemohli.

Vedci zozbierali vzorky krvi od ľudí, ktorí nikdy neboli nakazení novým koronavírusom. Zo 306 dospelých osôb ich 16 (teda 5,3 percenta) malo v tele IgG protilátky, vytvorené pravdepodobne počas predchádzajúcich sezónnych koronavírusových infekcií, ktoré však súvisí s bežným nachladnutím.

Tieto IgG protilátky však reagovali s jednou časťou proteínového jadra vírusu SARS-CoV-2, označovanou ako S2, pomocou ktorej cudzopasí na pacientoch.

​Ľudstvu sú známe štyri koronavírusy, napádajúce človeka a spôsobujúce iba ľahké ochorenie chrípkovej povahy, pretože sme sa s nimi už naučili koexistovať. Sú nimi vírusy 229E, NL63, OC43, a HKU1.

Ďalej poznáme tri koronavírusy, ktoré ľuďom páchajú vážne ochorenia s možnými fatálnymi následkami, ktorými sú vírusy MERS, SARS a nový SARS-CoV-2.

Telo sa chráni viacerými spôsobmi

Spoznáme tiež 5 rôznych tried imunoglobulínov (IgM, IgG, IgE, IgA, IgD), ktoré sú produkované špecializovanými bielymi krvinkami B-lymfocytmi. Ide o základný proces tzv. adaptívnej (špecifickej, získanej) imunity.

Protilátky IgM a IgG sú kľúčové pri tvorbe krátkodobej a dlhodobej ochrany pred rôznymi infekciami. Počas nákazy ľudského organizmu vírusom, baktériou či inou cudzorodou látkou, môže imunitnému systému trvať pomerne dlho (až 14 dní), než vyprodukuje dostatočné množstvo špecifickej protilátky na odstránenie infekcie. Tu ide o IgM protilátky.

​Potom, čo pominie bezprostredné nebezpečenstvo a infekcia ustúpi, telo produkuje protilátky aj triedy IgG. Tie v obehu pretrvávajú a slúžia na uchovanie informácie o stretnutí s danou cudzorodou látkou, ktorá je využitá pri prípadnej reinfekcii. Lenže ako je možné, že tieto protilátky má aj človek, ktorý sa s infekciou nikdy nestretol?

Najviac u detí a dospievajúcich

Ide o tzv. krížovú reaktivitu, označovanú tiež niekedy ako krížovú imunitu. Ide o reakciu protilátky s iným antigénom, odlišným od toho, ktorý vyvolal tvorbu tejto protilátky. K väzbe dochádza vďaka štruktúrnym podobnostiam, aké medzi sebou koronavírusy majú.

Navyše prítomnosť týchto IgG protilátok vytvorených pomocou krížovej reaktivity bola oveľa častejšia u ďalšej testovanej skupiny: detí a dospievajúcich neinfikovaných vírusom SARS-CoV-2.

Dvadsaťjeden jedincov z týchto 48 (teda 43,8 percenta) osôb vo veku od 1 roka do 16 rokov malo preukázateľne v tele IgG protilátky. To by mohlo vysvetľovať, prečo väčšina infikovaných detí má buď veľmi mierny priebeh ochorenia covid-19, alebo dokonca vôbec žiadny a nákazou prejdú úplne asymptomaticky.

V ľudskom tele môže dôjsť ku krížovej reaktivite medzi imunitným systémom a antigénmi dvoch rôznych patogénov, alebo medzi jedným patogénom a proteínmi na nepatogénoch, čo môže byť v niektorých prípadoch príčinou alergií.

Hoci predchádzajúce štúdie naznačujú, že reaktívna imunita nie je ani stopercentne účinná, ani dlhodobá, jej prítomnosť môže znížiť celkový prenos vírusov a zmierniť príznaky, a je preto podľa vedcov dôležitým poľom ďalšieho štúdia.