Tehotným hrozí horší priebeh covidu, tvrdí štúdia. Lekári ženy upokojujú

Podľa analýzy údajov viac ako štyroch stoviek tisíc amerických žien vo veku 15 až 44 rokov, ktoré prekonali infekciu covidom a mali príznaky, bol závažný priebeh choroby - tým je myslená hospitalizácia na ARO, pripojenie na pľúcnu ventiláciu či úmrtia - pravdepodobnejšie u tehotných žien ako u ostatných, píše iDNES.cz.

"Hoci všeobecne u žien bolo absolútne riziko vážnych dôsledkov infekcie COVID-19 nízke, u tehotných žien bolo riziko v porovnaní s netehotnými výrazne vyššie. To môže súvisieť s fyziologickými zmenami v tehotenstve, vrátane zvýšenej srdcovej frekvencie a spotreby kyslíka, zníženej kapacity pľúc, odklonu od bunkovej imunity a zvýšeného rizika tromboembolickej choroby," píšu autori štúdie.

Štyrikrát vyššie riziko ako u netehotných žien

Aj iné analýzy predtým uvádzali tehotenstvo ako "priťažujúcu okolnosť", ktorá môže prispieť k vážnemu priebehu choroby, táto práca však opisuje u tehotných vo veku 35 až 44 rokov takmer štyrikrát vyššie potenciálne riziko nutnosti pripojenia na pľúcnu ventiláciu a dvojnásobné riziko úmrtia v prípade nákazy covidom než u netehotných žien v rovnakom veku.

Aby sa riziko vážnych stavov a úmrtia znížilo, tehotné by podľa autorov analýzy mali vyhľadať lekára okamžite, ak sa u nich príznaky covidu objavia.

"Dôraz na dôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení na zamedzenie infekcie by tiež mal byť u tehotných žien a ich rodín väčšie," upozorňujú.

Súčasne pripúšťajú, že mnoho skutočností o vplyve tejto infekcie na tehotné ženy zostáva nezistené a štúdia poskytuje iba obmedzené informácie.

"Medzi všetkými ženami, ktoré mali príznaky a súčasne sme poznali ich pôvod, bolo zhruba 30 percent hispánskeho pôvodu, ďalej potom približne 24 percent belošiek," uvádzajú autori.

Dlhotrvajúce príznaky

Údaje o tehotných, ktoré sa s covidom liečili doma, skúmali tiež vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.

Podľa októbrových záverov ich štúdie môžu príznaky spojené s infekciou u tehotných trvať v porovnaní s ostatnými neúmerne dlho.

Viac ako dvojmesačné ťažkosti uvádzala celá štvrtina z takmer 600 tehotných, ktoré sa štúdie zúčastnili, ešte po troch týždňoch mala príznaky polovica účastníčok.

Najčastejšími včasnými príznakmi tehotných boli kašeľ, bolesť hrdla, celková slabosť a bolesť tela a horúčka.

"Príznaky covidu počas tehotenstva môžu trvať dlho a majú významný vplyv na zdravie a celkovú pohodu ženy," uviedla jedna z výskumníčok Vanessa L. Jacoby.

V Brne žena rodila kvôli covidu predčasne

Žena s vážnym priebehom koronavírusovej nákazy porodila koncom októbra v Nemocnici Milosrdných bratov v Brne. Kvôli zdravotným komplikáciám matky musel chlapec na svet zhruba o dva mesiace skôr.

Lekári ho priviedli na svet cisárskym rezom, žena bola v umelom spánku na pľúcnej ventilácii. V deň pôrodu chlapec vážil asi 1 650 gramov, teraz už je s rodičmi doma.

"Starostlivosť o chlapca bola rovnaká ako o každé iné predčasne narodené dieťa. Chlapec bol v inkubátore, dostával kyslík.

Adaptácia prebiehala dobre, a tak ho kolegovia z fakultnej pôrodnice mohli po pár dňoch z inkubátora vytiahnuť. V súvislosti s matkiným covidom nemá ťažkosti," opísal primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Ivan Huvar.

Žena rodila v ten istý deň, kedy ju kvôli nelepšiacemu sa stavu pripojili na pľúcny ventilátor. V umelom spánku zostala jedenásť dní a v nemocnici potom celkovo strávila asi tri týždne.

"Vo svete tehotných je málo popísaných prípadov s ťažkým priebehom covidu, zatiaľ veľa nie je, o čo sa oprieť. Pre nás všetkých je to nová skúsenosť, k týmto ženám sa musíme správať ako by covid nemali a pritom boli v takto ťažkom stave," približuje primár Huvar.

Keď má žena nedostatok kyslíka, zle sa dýcha aj plodu, čo bol práve prípad spomínanej 31-ročnej ženy, ktorú hospitalizovali s vysokými horúčkami v 30. týždni tehotenstva.

V takom prípade musia lekári dôkladne zvažovať, ako dlho situáciu ešte "ustojí" telo matky a kedy už zvládne príchod na svet organizmus novorodenca.

"Ak ženu nie sme schopní udržať na správnej saturácii kyslíkom a upadá do jeho nedostatku, možno vyvodiť, že aj plod bude nedostatočne saturovaný a preto je lepšie tehotenstvo ukončiť," približuje Huvar.

S tvrdením, že by tehotné ženy mali horší priebeh nákazy ako netehotné, nesúhlasí. "Nedá sa to takto povedať a na základe jedného prípadu nemožno zovšeobecňovať. U tehotných sa s tým budeme stretávať podobne ako vo zvyšku populácie. Už sme rodili viac tehotných s covidom, jedna pani napríklad mala úplne banálne priebeh, nemala žiadne zásadné ťažkosti," dodáva.

Pozor na "rýchlokvasky"

Aj ďalší lekári pripúšťajú, že tehotné ženy môže stretnúť neľahký priebeh covidu, avšak skutočne vážny bude mať len veľmi malé až zanedbateľné percento z nich. Vyzývajú preto nastávajúce mamičky, nech nepanikária.

"Je to existujúca choroba, čiže je potrebné sa tým zaoberať, ale nie tým strašiť. Tehotné ženy môžu byť znepokojené zhruba rovnako ako vlani alebo predvlani. Nemá zmysel sa fixovať na ťažký priebeh," upokojuje nastávajúce mamičky gynekológ Pavel Calda z pražskej pôrodnice u Apolinára.

Koľko tehotných s vážnym priebehom covidu mu už "prešlo pod rukami", spresniť nechce. Ťažké prípady v súvislosti s vírusovými infekciami podľa jeho slov rieši ich klinika neustále.

"Tehotné ženy s ťažkým priebehom sú, ale sú to jednotlivé prípady. V minulosti sme mali tehotné s H1N1 v ťažkom stave, v každej dobe je niekto, kto je na tom v dôsledku vírusovej infekcie zle. Máme ale veľmi dobrý systém zdravotníckej starostlivosti, ktorý je pripravený liečiť chorých a to tiež robí," uistil s tým, že sa tehotné naozaj nemusia báť.

Porovnávanie amerických čísel s českými dátami je podľa neho tiež pomerne problematické. V USA sa ročne narodí približne 3,75 milióna detí. Koronavírusom sa tam zatiaľ nakazilo asi 38-tisíc tehotných žien, z toho 51 ich zomrelo.

"Je to takmer ilúzia. Keby sme do jedného vreca nahádzali všetkých 27 štátov Európskej únie, tiež nám vyjde nejaké číslo, ale jeho validita je veľmi problematická," dodáva.

Viac ako kedykoľvek predtým je podľa jeho slov potrebné dávať pozor na "rychlokvasnosť" vedeckých prác. "Keď robíme štúdiu, výstupy mávame zvyčajne za tri, štyri, päť rokov. Teraz sa publikujú práce, na ktorých sa pracuje pol roka. Musí sa k tomu pristupovať s veľkou rezervou, ako ku každej vede a výskume, všetko si vyžaduje kritický pohľad a nadhľad," varuje.

Na plod sa nákaza neprenáša

V Česku sa ročne narodí asi 112-tisíc detí. Údaje o počte covidom nakazených tehotných žien zatiaľ príslušné orgány uverejňovať nechcú.

"Dáta z tejto oblasti zatiaľ nemáme," reagovala na prosbu iDNES.cz hovorca Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Lenka Svobodová.

Trebárs epidemiológ Rastislav Maďar však podotýka, že na základe skúseností s vírusom chrípky v minulosti sa vyššia pravdepodobnosť ťažšieho priebehu covidu u tehotných dala predpokladať. Za pravdu mu čiastočne dáva aj epidemiológ Štátneho zdravotného ústavu Jan Kynčl.

"Pre tehotné je horší priebeh u pandemickej chrípky, u tej sezónnej by podľa väčšiny štúdií mal byť priebeh podobný ako u netehotnej ženy. Tehotným sa však venuje väčšia pozornosť vzhľadom k všeobecnému riziku, ktoré sa s tehotenstvom spája," zdôraznil Kynčl.

Isté však je, že koronavírus sa z tela matky na dieťa neprenáša, aj keď sa rôzne po svete niekoľko prípadov objavilo, a potvrdený nie je ani prenos dojčením.

"Nie je preukázané, že by tým boli postihnuté plody, sú to všetko iba kazuistiky, čiže jednotlivé prípady, na ktorých podklade nemožno sumarizovať či zovšeobecňovať, na to je príliš skoro. Musíme počkať, až pandémia pominie a budeme mať seriózne a úplné informácie," uzatvára gynekológ Pavel Calda.