Ľudovým výrazom "mať teplotu" sa mieni tzv. subfebrília, čo je odborný výraz pre zvýšenú teplotu. To je ale trochu zavádzajúce, pretože nejakú telesnú teplotu má každý. Za normálnu (teda zdravú) sa považuje rozmedzí od cca 35,8 ° C do 37 ° C.
Ak teplomer nad 37 ° C, hovorí sa o zvýšenej teplote, nad 38 ° C o horúčke a nad 39,8 ° C o tzv. hyperpyrexii čiže o extrémnej horúčke, píše iDNES.cz.
V časti mozgu zvanej hypotalamus leží centrum termoregulácie, ktoré sa stará o to, aby telesná teplota zostávala v normálnej zóne.
Informácie o tom, že je vám zima, alebo naopak horúco, tam prichádzajú z tepelných čidiel (termoreceptory) - predovšetkým v pokožke.
Na ich základe mozog vyhodnotí situáciu a dá pokyny k poteniu a väčšiemu prekrveniu kože, ak je potrebné telo ochladiť, alebo naopak k svalovému trasu, ktorým sa organizmus zahreje.
A samozrejme zavelí aj na vykonanie vedomých opatrení - odložiť či obliecť sveter, zmierniť alebo zosilniť kúrenie a pod.
Horúčku vyvolávajú pyrogény
Je normálne, že sa teplota mierne mení v priebehu dňa - skoro ráno je nižšia ako večer. Kolíše tiež u žien počas mesačného cyklu - na tom je založená metóda sledovania plodných a neplodných dní. Vplyv má aj fyzická aktivita, konzumácia jedla, psychický stav a iné.
Teplota sa meria teplomermi (kvapalinovými, digitálnymi alebo bezdotykovými), a to v podpazuší, na čele, v konečníku, v ústach či v uchu - hodnoty sa trošku líšia, vo vnútri tela je teplejšie, takže rektálna teplota je asi o pol stupňa vyššia než napríklad na čele.
Preto sa merajte vždy na rovnakom mieste, inak ťažko posúdite vývoj. A používajte tiež stále rovnaký teplomer.
Horúčku vyvolávajú látky nazývané pyrogény - z latinského pyros = oheň. Do organizmu sa dostávajú zvonku spolu s patogénnymi vírusmi či baktériami (to sú tzv. exogénne čiže vonkajšie pyrogény).
V tele potom vyvolajú produkciu endogénnych čiže vnútorných pyrogénov. Tie sú produkované špeciálnymi zložkami imunitného systému v rámci obrannej reakcie.
Pyrogény ovplyvnia termocentrum v hypotalame tak, aby sa nastavilo na vyššiu teplotu, ktorá ničí patogénne mikroorganizmy (vlastne sa tak náš organizmus sám lieči).
Telo je však sprvu vzhľadom k tomuto novému nastaveniu veľmi chladné, preto dochádza k svalovému trasu - zimnici. Keď potom nastavenie teploty klesne na normál, je zase telo naopak veľmi horúce, preto sa potíme.
Okrem týchto prejavov spôsobuje horúčka tiež známe bolesti kĺbov a hlavy, zvýšenú únavu, malátnosť atď.
Zrejme je to infekcia
Infekcia je príčinou horúčky až v 90 percentách prípadov. Vždy je potrebné vziať do úvahy, že horúčku môžu vyvolať tiež menej bežné infekčné choroby, ako sú napr. osýpky, tuberkulóza, pľúcne chlamýdie, záškrt, pásový opar a mnoho ďalších.
Okrem toho môže byť príznakom aj iných, neinfekčných chorôb, najmä onkologických či autoimunitných, popr. psychického vypätia.
Zdanlivo "nevysvetliteľné" dlhotrvajúce zvýšenie teploty, najmä ak ho sprevádzajú aj ďalšie symptómy, je preto vždy potrebné konzultovať s lekárom.