Príčinou býva ateroskleróza, teda stav, keď sa v stenách tepien a ciev ukladajú tuky, ktoré následne zhoršujú ich priechodnosť, informuje iDnes.cz.
Do príslušných miest (tkanív a orgánov) sa tak dostane nielen menej krvi a potrebných živín, ale aj kyslíka. Vo finále môže dôjsť k uzáveru tepny, niekedy až s fatálnymi následkami.
Faktom je, že studené ruky a nohy väčšina ľudí nijako zvlášť nerieši. Zdanlivo banálna záležitosť môže ľahko prejsť do ďalšieho štádia, kedy už v končatinách necítime len chlad, ale aj kŕče alebo pichanie. Najprv pri pohybe, neskôr aj v pokoji ležmo (veľmi často napríklad v noci).
V poslednom štádiu dochádza k výraznému obmedzeniu krvnej cirkulácie, čo môže mať za následok ťažké hojenie rán aj po drobnom poranení, či dokonca gangrénu (odumieranie postihnutých tkanív).
So zhoršeným krvným obehom sa dnes stretáva čoraz viac ľudí, a to hlavne v dôsledku nevhodného životného štýlu.
Nedostatok aktívneho pohybu, strava plná nezdravých tukov a cukrov, neschopnosť (u mnohých workoholikov dokonca neochota) relaxovať a všadeprítomný, nikdy nekončiaci stres. Tým všetkým si zarábame na cievne choroby.
Zdá sa vám nepravdepodobné, že by za studené dlane a chodidlá mohol práve stres? Stresová reakcia je vo svojej podstate prípravou na útek, alebo na boj. Dnes už nikam neutekáme a vzájomné nezhody riešime prevažne slovne.
Telo však "novoty" ignoruje a chová sa tak, ako mu velí prirodzenosť: pripraví sa k akcii. Srdce ho podporí a začne sťahovať krv z končatín do svalov. A výsledok? Ruky a nohy ako kus ľadu.
Tipy, ako podporiť krvný obeh
Nepríjemné pocity chladu sa dajú zmierniť mnohými rôznymi spôsobmi, počnúc horúcimi alebo striedavými kúpeľmi s rozmarínovým či škoricovým olejom cez rôzne druhy masáží (ajurvédska, lymfatická, s lávovými kameňmi) a používanie prehrievacích vankúšikov až po obmedzenie rizika prechladnutia nosením teplých ponožiek a hrejivých rukavíc.
Tým najdôležitejším preventívnym opatrením, ktorým možno predchádzať cievnym ochoreniam, je pohyb. Znie to jednoducho, ale funguje to spoľahlivo.
Najlepším a najprirodzenejším pohybom je obyčajná chôdza. Kúpte si krokomer a skúste každý deň dať 10-tisíc krokov. Ak sa vám podarí aj viac, tým lepšie.
Tiež chôdza po byte sa počíta. Rozhýbať telo však môžete aj vo chvíli, keď sledujete televíziu. Stačí, keď budete krúžiť členkami, prepínať a uvoľňovať prsty na rukách, trieť dlane o seba a podobne. Nič náročné, ale vášmu krvnému obehu to nesmierne prospeje.
Zahrievacie potraviny
Vedeli ste, že existujú zahrievacie a ochladzujúce potraviny? Nejde o to, či je jedlo teplé, alebo studené. Rozhodujúce je, aké účinky vyvolá vo vašom tele.
V zime zaraďte čo najviac zahrievacích potravín, ktoré vás posilnia a pomôžu vám lepšie sa vyrovnať s chladným počasím: teplé polievky, korenie (zázvor, muškátový oriešok, koriander, kardamom, kari, korenie, škorica, badián, rozmarín, klinček), ryby, mäso (kuracie, baranie, jahňacie, hus, kačica), vnútornosti, syry (plesňové, kozie, ovčie), sušené ovocie, cesnak, cibuľu, pór, chren, vlašské orechy, mak, slnečnicové semienka, proso, pohánku, celozrnné potraviny, vajcia, maslo, masť, kakao, zázvorový čaj a tak ďalej.
Pre dobre fungujúci krvný obeh sú tiež nevyhnutné omega-3 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré podporujú pružnosť ciev, znižujú krvný tlak a regulujú množstvo nebezpečných tukov, ktoré sa usadzujú na cievnych stenách.
Naše telo si tieto látky nevie samo vytvoriť, takže ich musíme prijímať v strave. Omega-3 sú obsiahnuté predovšetkým v tučných rybách, ako je losos, tuniak, halibut, makrela či sardinky.
Nejete ryby? Ďalšou možnosťou sú doplnky stravy s dvoma najdôležitejšími omega-3 nenasýtenými mastnými kyselinami EPA a DHA, ktoré prispievajú k normálnej funkcii srdca.