Virológ Klempa: COVID-19 nás ešte môže prekvapiť

Prečo sa muž, ktorý sa podieľal na vývine prvých slovenských PCR testov, vôbec začal zaoberať týmito záhadnými mikroorganizmami?

Prekvapila pandémia aj jeho, alebo ju ako virológ už dávno očakával? A čo si môžeme sľubovať od vakcinácie?

​To, že celý svet je dnes hore nohami, má na svedomí miniatúrna častica, ktorú voláme vírus. Vy ste týmto časticiam zasvätili život. Prečo ste si vybrali práve tie?

Priamo pre virológiu som sa rozhodol až počas štúdia biológie, je to jedna z jej špecializácií. Na biológiu ma priviedla láska k prírode a záujem o zvieratá, až počas štúdia ma nadchli moderné biologické vedy ako molekulárna biológia, genetika, mikrobiológia...

Virológia medzi nimi zvíťazila viac-menej z pragmatických dôvodov: rodinný známy mi ponúkol robiť diplomovú prácu na Virologickom ústave. A tak sa to začalo.

Svoje rozhodnutie ste zrejme neoľutovali.

Určite nie, virológia ako veda je fascinujúca, rovnako ako samotné vírusy – už len tým, ako so svojou jednoduchosťou, svojím minimalizmom dokážu evolučne prežiť. A zároveň virológia je veľmi zaujímavá svojou obrovskou rôznorodosťou.

Zvlášť v mojom prípade, keďže sa venujem zoonotickým vírusom – čiže tým, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat – čo okrem laboratórnych činností a práce na počítači zahŕňa aj prácu v teréne a veľa cestovania. Cítim sa privilegovaný, že môžem niečo také robiť.

Patríte k priekopníkom hľadania nových hantavírusov v netradičných hostiteľoch. O čo presne ide?

Hantavírusy poznáme už relatívne dlho, od 70. rokov 20. storočia, na človeka sú prenosné z divožijúcich hlodavcov.

Nachádzajú sa aj na Slovensku a spôsobujú závažné ochorenie – hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom, ktorá môže vyžadovať aj hospitalizáciu, pri veľmi ťažkých prípadoch je život zachraňujúcou procedúrou len dialýza.

A nám sa podarilo objaviť, že hantavírusy sa vyskytujú aj u netopierov, krtov alebo piskorov. Zistili sme teda, že spektrum hantavírusov je oveľa širšie, ako sme si mysleli, a že teda aj evolučne sú oveľa staršie. Zároveň sme boli prví, ktorí ukázali, že sa vyskytujú aj v Afrike.

Sú aj hantavírusy časovanou bombou, ktorá môže spôsobiť pandémiu?

Takmer s istotou nie, keďže tieto vírusy nie sú ďalej prenosné z človeka na človeka. Každý pacient sa nakazí z prírodného zdroja a ďalej nákazu nešíri, tým pádom je počet prípadov rádovo nižší ako pri vírusoch, ktoré sú prenosné z človeka na človeka.

Napríklad na Slovensku sa vyskytujú desiatky prípadov ročne. Občas, keď sa niekde premnožia hlodavce, dochádza k lokálnym epidémiám, ale potenciál pre pandémiu je veľmi nízky.

Zatiaľ je zdokumentovaný jediný hantavírus, pri ktorom je prenos z človeka na človeka opísaný, ide o juhoamerický variant Andes. Vyžaduje však veľmi intenzívny kontakt.

Neplatí te...