Keď na sklonku osemnásteho storočia doputovali z Austrálie do Anglicka prvých vypchatých vtákopyskov, vzbudili medzi prírodovedcami bujarú veselosť.
Zviera s telom veľkého krtka, bobrím chvostom, vydrími končatinami a kačacím zobákom považovali pobavení učenci za podvrh vzniknutý zošitím tiel niekoľkých rôznych živočíchov.
Ako nezmysel odmietali tiež správy o tom, že toto zviera nerodí mláďatá, ale kladie vajcia. Jedinečného predstaviteľa austrálskej fauny definitívne rehabilitoval oficiálnym vedeckým popisom až v roku 1799 správca zoologických zbierok Britského múzea George Shaw.
S odstupom viac ako dvoch storočí vtákopysk na tajomnosti mnoho nestratil. Nedávno vedci čírou náhodou zistili, že srsť vtákopyska pod ultrafialovým svetlom zeleno fosforeskuje. Na čo je to vtákopyskom dobré, zostáva záhadou, píšu Lidovky.cz.
Vtákopysk tiež patrí k nemnohých cicavcom, ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.