Štúdia z metropol: Chudobní sa môžu nakaziť ľahšie a reštaurácie sú najrizikovejšie

Robustné modely ukázali niekoľko vecí: reštaurácie predstavujú násobne vyššie riziko šírenia infekcie než akékoľvek iné miesto; obmedzenie maximálnej návštevnosti prináša lepší celkový efekt než plošný lockdown; u ľudí s nižším príjmom je vyššia hrozba, že sa nakazia, než u tých hnuteľných. 

Multioborová skupina expertov skúmala populáciu 98 miliónov ľudí v rôznych amerických metropolách, aby pokryla rôzne sociálne a ekonomicky poskladané susedstvo.

Vyšli zo skutočných údajov o nákaze a z dát od mobilných operátorov, ktoré ukazujú na rast či pád mobility, a domodelovali správanie COVID-u pri rôznych stratégiách rozvoľnenia.

Pre podnikateľov v gastronómii neprináša štúdia v uznávanom odbornom časopise Nature dobré správy. Reštaurácie pri plnom otvorení akcelerujú šírenie vírusu trikrát rýchlejšie než druhé verejné miesto v poradí, fitnescentrá.

Je to dané tým, že pri konzumácii sa nedodržiava rúšková ochrana a rozostupy, ľudia si posedia, takže COVID má čas nájsť si hostiteľa.

Ohniská v potravinách

Zaujímavá okolnosť vyplynula, keď sa na šírenie choroby nasadila príjmová optika. Choroba si podľa príslovia nevyberá, ale na jedinca s nižšími príjmami dosadá častejšie, respektíve je vyššia pravdepodobnosť, že sa to stane.

„Kaviarne alebo bistrá navštevovali, podľa mobilných dát, častejšie ľudia s vyššími príjmami, ale model ukázal, že na týchto miestach sa nakazí väčší podiel nízkopríjmových jedincov. Je to tým, že chodievajú na menšie a preplnenejšie miesta,“ vysvetľujú autori štúdie.

Aj to im ukázal rozbor reálnej mobility - chudobnejší ľudia chodia do menších pohostinstiev, kde býva viac plno, už preto, že lacnejšie jedlo a nápoje si môže dovoliť viac osôb.

V luxusných reštauráciách tak plno nebýva, hygienické rozostupy sa dajú dodržať. Ešte viac to ukázali rozbory návštev obchodov s potravinami.

Dáta odhalili, že bohatšie rodiny chodia nakupovať menej často, do menej plných obchodov a na mieste potom strávia menej času. To všetko znižuje riziko, že si spolu s taškami odnesú aj koronavírus.

„Zistili sme, že jedna návšteva potravín predstavovala v modeli dvojnásobne vyššie riziko nákazy pre jedincov s nízkym príjmom než s vysokým. Podľa mobilných dát v prepočte na podlahovú plochu a hodinový priemer je v obchodoch, kam chodia nízkopríjmové skupiny, o 59 percent viac ľudí a priemerne v nich zotrvajú o 17 percent dlhšie ako v drahších obchodoch,“ opisujú vedci.

Zdôvodnením dlhšieho oneskorenia medzi regálmi môže byť napríklad pátranie po zľavnených produktoch, dôkladnejšie premýšľanie, na čo peniaze ešte vyjdú.

Rolu hrá aj fakt, že ľudia s menšími príjmami si často nemôžu dovoliť pracovať z domu, neísť do zamestnania sa pre nich rovná osekanie až vymiznutie zárobku, pretože sa živia najmä manuálne.

Jedným z odporúčaní autorov štúdie pre politikov rôznych štátov tiež je, aby na to brali ohľad, aby našli systém, kde zníženie mobility nepripraví rodiny s nízkym zárobkom o to málo, čo majú. Inak sa budú karanténe prirodzene vyhýbať.

Testovanie, vetranie, izolácia

Vydestilovať z dát podložené odporúčania pre rozvolňovacie taktiky si skupina určila za celkový cieľ. Skúmali, čo sa stane, keď sa zatvorené prevádzky neotvoria, otvoria úplne, prípadne s obmedzeniami.

Do rovnice započítavali okrem rýchlosti šírenia vírusu tiež dosahy na ekonomiku. Jednoznačne im vyšlo, že najlepšie celkové efekty dosahuje stanovenie maximálneho možného počtu osôb, ktoré smú na dané miesto naraz, a to podľa jeho infekčnej rizikovosti.

„Úplné otvorenie, bez toho aby sa znížilo maximálne obsadenie, viedlo prirodzene k nárastu počtu infekcií, na modeli Chicaga išlo o 32-percentný prírastok nových nakazených počas mesiaca po otvorení. Zníženie maximálnej obsadenosti však podstatne zrazilo riziko chorôb bez výrazne poklesla celková mobilita. Obmedzenie na 80 percent kapacity prevádzok znížilo predpokladaný počet nových infekcií o viac ako 80 percent, pričom prepad celkových návštev predstavoval len 42 percent,“ uviedli americkí vedci v článku.

Z toho vyplýva odporúčanie vdýchnuť spoločnosti pôvodný život, ale v opatrnom režime, kde sa obmedzí infekčne nebezpečná tlačenica. Vysoko v odporúčaniach stojí široko dostupné a bezplatné testovanie.

Ďalšie sú zníženie finančných dosahov pri karanténe a odvrátenie infekčných rizík na pracoviskách: zaistenie oddelených tímov, dobrá ventilácia, ochranné pomôcky.