Časy, keď existovalo deväť druhov človeka. Ako prebiehajú evolučné skoky

Čo všetko teda prehovára do vývoja nás samotných aj nášho okolia? Zmenia nám technológie mozog? A môže s našimi génmi „zamávať“ napríklad aj obávaný COVID-19?

Keď 27. decembra 1831 vyplávala na svoju druhú expedíciu britská plachetnica Beagle, na jej palube sa viezol v ústrety dobrodružstvám aj vtedy len 22-ročný prírodovedec Charles Darwin.

​Keď sa o päť rokov neskôr z ciest vrátil, v hlave sa mu rodila teória, ktorá mala postaviť na hlavu predstavy, ktoré dovtedy mali ľudia nielen o sebe, ale aj o okolitej prírode.

Hoci trvalo ďalších trinásť rokov, kým ju dal na papier, jeho kniha O pôvode druhov vyvolala búrlivé ohlasy. Pochopiteľne, nie u všetkých sa stretla s pochopením.

Katolícka cirkev ju odsúdila ako rúhanie, aj mnohí jeho vtedajší kolegovia predstavu o tom, že by sa človek vyvinul z opice, vysmiali.

Hoci sa niektoré jeho predpoklady či predpovede ukázali ako nie celkom správne (a ďalšie v budúcnosti prekrútili a zneužili rôzne režimy), k základnej myšlienke sa hlásime dodnes.

A výrok: „Neprežije ten najsilnejší. Ani ten najinteligentnejší. Ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť,“ je bez výhrad platný aj po vyše sto šesťdesiatich rokoch.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.