Variant koronavírusu z JAR znateľne znižuje účinnosť vakcíny. Čo teraz?

Ďalšia spoločnosť v posledných dňoch ukázala, že vyvinula účinnú vakcínu proti koronavírusu SARS-CoV-2. Látka spoločnosti Novavax v klinických skúškach dosiahla zhruba 90-percentnú celkovú účinnosť, píše Technet.cz.

To znamená, že u očkovaných bolo v priemere o 90 percent menej prípadov preukázanej nákazy vírusom než medzi neočkovanými. Dobrý výsledok tejto relatívne lacnej a dobre skladovateľnej vakcíny však obsahuje aj isté varovania.

Vakcína Novavax sa skúšala na dvoch miestach: vo Veľkej Británii, a potom v Južnej Afrike, kde sa skúšky zúčastnilo zhruba štyri a pol tisíc ľudí (v britskej vetve to bolo asi šestnásťtisíc). V JAR bola celková účinnosť vakcíny výrazne nižšia: okolo šesťdesiat percent.

Výsledok tejto "africkej vetvy" je trochu neistý (plus mínus desiatky percent), pretože prípadov nákazy v skupine bolo celkovo pomerne málo.

U očkovaných bolo 15 prípadov nákazy, v kontrolnej skupine 29. Čisto aritmeticky bol v európskej vetve výskyt prípadov nákazy u očkovaných štyrikrát menej častý.

Vinník sa hneď ponúka. Zhruba 90 percent účastníkov v juhoafrickej skúške bolo infikovaných tzv. "juhoafrickým variantom" vírusu SARS-CoV-2.

Ten sa označuje rôzne: ako B1351, B.1.351, prípadne 501Y.V2 (áno, v označovaní variantov je obrovský zmätok, ktorý začína vadiť už aj odborníkom).

Proti pôvodnému variantu koronavírusu, ktorá spôsobila jarnú vlnu nákaz po svete, sa juhoafrický variant líši v niekoľkých desiatkach zmien (mutácií) na rôznych miestach genetickej informácie.

Niektoré z nich sú rovnaké ako u "britského" či "brazílského" variantu, čo nasvedčuje, že vo všetkých prípadoch je aspoň časť mutácií pre vírus výhodná.

Keď sa objaví nezávisle na sebe na rôznych miestach sveta, pravdepodobne SARS-CoV-2 nejako zvýhodňujú.

Pri pokusoch v laboratóriu však juhoafrický variant zatiaľ ako jediný presvedčivo ukázal, že má schopnosť čiastočne unikať protilátkam vzniknutým proti "pôvodnému" SARS-CoV-2.

Ide celkom jednoznačne o "únikovú" mutáciu, ktorá vedie k zníženiu účinnosti doterajšej imunitnej ochrany proti tomuto vírusu.

Juhoafrická štúdia ukázala, že protilátky značnej časti pacientov (v štúdii necelej polovice), ktorí už prekonali SARS-CoV-2 skôr, proti tomuto variantu nie sú účinné.

"V skúmavke" je proti tomuto variantu menej účinná aj vakcína spoločnosti Moderna. Protilátky sa vytvoria aj tak, ale je ich niekoľkonásobne menej.

Tieto výsledky nie sú také desivé, ako by sa mohlo zdať. Hlavne preto, že prebiehali v laboratóriu, v skúmavke a neboli teda nutne odrazom reality.

Protilátky nie sú jediná zbraň imunitného systému. Napríklad o odpovedi tzv. bunkovej imunity na nový variant nevieme nič.

Ovšem výsledky Novavaxu sú na živých pacientoch. A aj tie potvrdzujú, že vakcíny zamerané proti "hrotu" pôvodného vírusu sú proti novým variantom menej efektívne. Dalo sa to čakať, práve na hrote vírusu došlo u nových variantov k veľkým zmenám.

Správa to nie je dobrá, ale jej význam by sa nemal preceňovať. Po prvé, 60-percentná účinnosť vakcíny by úrady aj odborníci ešte počas leta považovali za splnený cieľ.

Americké aj európske úrady vopred oznámili, že budú súhlasiť s núdzovým nasadením vakcín o účinnosti aspoň 50 percent.

Po druhé, stále nevieme dosť na to, aby sme si mohli urobiť úplný obrázok. Novavax zatiaľ výsledky oznámil iba prostredníctvom tlačového vyhlásenia, ktoré je chudobné na fakty.

V prvom rade v nich chýbajú údaje o tom, či a ako dobre vakcína chráni pred vážnym priebehom choroby covid-19. Čo je snáď najdôležitejší ukazovateľ vôbec.

Ďalším faktom je, že výrobcovia môžu pomerne jednoducho vakcíny upravovať tak, aby boli proti novým variantom účinnejšie.

Vakcíny založené na mRNA sa dajú upravovať vyslovene jednoducho, čo je jedna z hlavných výhod technológie.

A aj "tradičnejšiu" vakcínu Novavaxu, ktorá obsahuje len bielkovinu vírusu s prídavkom látky, ktorá má "nabudiť" imunitný systém k silnejšej reakcii, je možné upraviť.

Ostatne chrípková vakcína sa chystá každý rok nová, bez toho aby o tomto procese väčšina ich užívateľov vedela. Jej cena je pritom veľmi nízka.

Navyše stále platí, že koronavírus SARS-CoV-2 sa mení podstatne pomalšie ako chrípkový vírus. Nie je teda nutné predpokladať, že "aktualizácie" vakcíny nebude potrebná tak často.

Správa však naznačuje, že výskyt nových variantov je potrebné naozaj starostlivo sledovať. Juhoafrický variant i podľa údajov oznámených Novavaxom zrejme povedie k zvýšeniu počtu opakovanej nákazy u ľudí, ktorí chorobu už prekonali.

Bohužiaľ sa dá tiež predvídať, že nové varianty sa budú objavovať naďalej a niektoré z nich môžu mať pre nás naozaj nepriaznivé vlastnosti (a niektoré naopak priaznivé, napríklad ľahší priebeh infekcie, dodajme). Hlavným faktorom je v súčasnosti jednoducho počet nakazených, zhodujú sa odborníci.

V súčasnosti sú vo svete nakazených zrejme milióny. Každý z nich má na vrchole infekcie v tele rádovo zrejme miliardy až stovky miliárd jednotlivých vírusových čiastočiek. To je veľa priestoru pre najrôznejšie evolučné experimenty. To je ďalší nevýhoda stratégie premorovania.