Pribúdajú pacienti s vysokým tlakom, poruchami metabolizmu tukov, obezitou, cukrovkou. A ešte sa k tomu málo hýbeme, nezdravo jeme a prevencia nám je „ukradnutá“. Ešte šťastie, že nám pomáhajú prežiť výdobytky medicíny - kvalitnejšie lieky, diagnostika a šetrnejšie operácie.
Svalovú hmotu, ktorá zabezpečuje krvný obeh v tele, naši prapredkovia považovali za niečo mystické - za centrum myšlienok, emócií, pamäti, osobnosti. Srdce uctievali ako zdroj hlbokej múdrosti, tajomna, moci a krásy, rozhodne to nebola iba obyčajná pumpa.
Aj keby sme o filozofických a mystických zobrazeniach srdca vedecky pochybovali, tak pokojne tento symbol použijeme v bežnej komunikácii. Len si zoberme, čo robíme na četovacích aplikáciách alebo sociálnych sieťach.
Naše debaty s najbližšími sú plné srdiečok, ktoré nahradia slová ako ľúbim ťa, chýbaš mi, už sa ťa neviem dočkať, dobre si to napísal a ďalšie... A, naopak, keď vidíme emotikon prebodnutého alebo rozdeleného srdca, okamžite nám zasvieti kontrolka, že sa asi stalo niečo zlé.
Srdce, či si to priznáme, alebo nie, je jednoducho niečo viac ako iné orgány, aj keď to z vedeckého hľadiska nemá žiadnu logiku. Ale poslali ste už niekomu emotikon pľúc alebo slepého čreva? A čo by vlastne taký emotikon znamenal? Symboly srdca vieme čítať všetci.
Štatistiky sú neúprosné
Napriek tomu, že k srdcu mimoriadne vzhliadame, robíme to iba naoko. De facto na tento orgán väčšinou pri prevencii „kašleme“ rovnako ako na zvyšok tela. No a srdce nám to potom v plnej sile vracia.
Choroby obehovej sústavy patria k najčastejším príčinám úmrtí v Európe. Štatistiky Eurostatu za rok 2016 hovoria, že na kardiovaskulárne choroby zomrelo v Európskej únii vyše pol milióna ľudí.
Slováci patria spolu s Litvou a Maďarskom k lídrom smutných čísel a grafov. Hypertenzie, infarkty či arytmie sa pritom posúvajú k čoraz mladším ročníkom. Podľa primárky Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislavy Ivany Šoóšovej sú ťažkosti pacientov, ktorí prichádzajú do ich zariadenia, stále rovnaké, bez ohľadu na to, či máme alebo nemáme pandémiu koronavírusu.
„Väčšina kardiálnych ochorení je chronická, má dlhodobý priebeh. Ak ich treba riešiť katetrizačne alebo operačne, tak sú od svojich ambulantných kardiológov odosielaní do nášho zariadenia na konzultáciu. Spektrum pacientov zostáva rovnaké.“
To znamená, že trpia všetkými možnými ochoreniami srdcovo-cievneho systému. Veľkú skupinu tvoria choroby, ktoré sú dôsledkom aterosklerotického cievneho postihnutia.
„Ak sú týmto kôrnatením postihnuté tepny, ktoré vyživujú srdce, dochádza k ischemickej alebo koronárnej chorobe srdca. Táto choroba môže mať chronické formy, keď pacienti majú ťažkosti s bolesťou na hrudníku alebo dýchaním.“
Akútne formy sa prejavujú ako infarkty myokardu alebo angína pectoris, čiže bolesť na hrudníku. „Môže sa stať, že o tejto chorobe človek vôbec nevie a príznaky sa objavia až vtedy, keď jeho srdce nefunguje ako pumpa, nevládze dostatočne prečerpávať krv a zlyháva.“ Veľká časť má chlopňové postihnutia, ktoré sú následkom buď vrodenej chyby, degeneratívneho procesu, alebo napríklad aj prekonanej reumatickej horúčky.
„Ak sa tieto základné choroby neliečia, môžu dospieť až do srdcovej nedostatočnosti. To je ďalšia pomerne veľká skupina pacientov trpiacich srdcovým zlyhávaním. A nesmiem zabudnúť na spektrum pacientov, ktorí majú ochorenie cievneho systému lokalizované inde ako v oblasti srdca, napríklad takzvanú ischemickú chorobu dolných končatín alebo iných periférnych artérií,“...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.