Terapia jedlom. Kedy môžu potraviny liečiť a kedy ubližovať?

Jedlo je jednou z nevyhnutných zložiek nášho prežitia. Hoci to bez neho v porovnaní napríklad s vodou či kyslíkom vieme vydržať pomerne dlho (v závislosti od stavu či veku sú to zhruba tri týždne), dlhodobé hladovanie nás môže poslať do záhrobia alebo nás minimálne na dlhý čas „zaparkovať“ v nemocnici.

No ani opačný extrém nie je z hľadiska dlhovekosti práve optimálnym riešením. Už slávny Paracelsus v 16. storočí tvrdil, že potrava môže byť liekom alebo jedom a závisí iba od veľkosti dávky.

Kedy teda môže jedlo uzdravovať a prečo by sme mu mali venovať mimoriadnu pozornosť? Čaká nás poriadna porcia otázok, ktoré si žiadajú odpoveď.

Nie je liek ako liek

Na samom začiatku si však vyjasnime jednu zásadnú skutočnosť. Dosiaľ nebolo žiadnymi relevantnými štúdiami dokázané, že závažné choroby, ako napríklad rakovinu či celú škálu autoimunitných ochorení, by bolo možné vyliečiť iba zmenou stravy či nejakou konkrétnou potravinou.

Aby niečo mohlo byť z medicínskeho hľadiska kategorizované ako liečivo, musí splniť množstvo podmienok, testov a kontrol vrátane randomizovaných dvojito zaslepených vedeckých štúdií.

Ak vám niekto bude tvrdiť, že si vyliečil trebárs systémový lupus iba tým, že prestal jesť mäso a mliečne výrobky, alebo že vám cviklová šťava zlikviduje zhubný nádor žalúdka, tak zbystrite pozornosť, pretože ide o veľmi nebezpečné odporúčania.

„Toto posledné považujem za vysoko nemravné. Potraviny určite nemôžu nahradiť lieky. Ani sa na žiadnej potravine nemôže deklarovať, že lieči nejakú chorobu. Ak vás bude niekto presviedčať, že nádor zahubíte zmenou stravy alebo popíjaním špeciálne namiešaných kokteilov, neverte mu,“ upozornila pre HN magazín Jana Jurkovičová, prednostka Ústavu hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa špecializuje na oblasť výživy a prevenciu chronických ochorení.

To však neznamená, že nám to, čo denne kladieme do úst, môže byť celkom ukradnuté. Pretože jestvujú diagnózy, kde je správna strava minimálne rovnako dôležitá ako tabletky či injekcie. Nehovoriac o tom, že tým najlepším liekom na prakticky všetky civilizačné ochorenia je prevencia v podobe vyváženej stravy.

No, bohužiaľ, aj keby si všetci lekári a vedci sveta zodrali ústa opakovaním, že to znamená veľa ovocia a zeleniny, minimum priemyselne spracovaných potravín, striedma konzumácia mäsa a hlavne údenín, či čo najnižší nutný príjem soli a cukru, ľudstvo pravdepodobne zo dňa na deň nevykročí na tú správnu cestu.

Neriešme však „klasické“ moralizovanie a poďme si posvietiť na niekoľko konkrétnych prípadov, keď môžu aj pomerne malé zmeny priniesť veľké výsledky. Porovnateľné dokonca s užívaním liekov.

Preplnené šuplíky

A začnime s ochorením, ktoré v posledných rokoch dosahuje úroveň epidémie. Diabetes alebo ľudovo cukrovka patrí celosvetovo k diagnózam s najvyšším počtom novo pribúdajúcich prípadov.

Len na Slovensku sa k lekárom ročne dostaví priemerne viac ako 15-tisíc nových diabetikov, pričom najvyššie zastúpenie má diabetes mellitus 2. typu.

A práve ten prichádza obvykle nebadane, plazivo a, žiaľ, často si naň takpovediac „zarábame“ sami. Aj preto je medzi pacientmi s

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.