Kde sa berie súcit? Na empatiu nemajú ľudia monopol

Keď na plátne naskočia záverečné titulky filmu Titanic, utiera si polovica hľadiska slzy. Diváci prežívajú podobné pocity, ako keby sedeli v záchrannom člne a na vlastné oči sledovali tragický koniec zaoceánskeho parníka.

Majú ho aj zvieratá

Futbaloví fanúšikovia jasajú na tribúnach štadiónu, ako keby práve oni strelili víťazný gól. Do kladných i záporných pocitov iných ľudí sa vieme majstrovsky vžiť nielen pri zábave, ale aj v reálnych životných situáciách. A svedčí nám to. Nie nadarmo sa hovorí, že zdieľaná starosť je polovičná a zdieľaná radosť dvojnásobná.

Empatia, teda schopnosť vcítiť sa do pocitov niekoho iného, ​​bola dlho považovaná za rýdzo ľudskú vlastnosť, ktorej sme sa vydelili z živočíšnej ríše.

Pozorovanie zvierat vo voľnej prírode však odhalilo, že na empatiu nemáme monopol. Keď vodcovský samec zbije slabšieho člena šimpanzej tlupy, reagujú ostatné šimpanzy rôzne, uvádzajú české Lidovky.

Drzáň, ktorý vodcu k potýčke vyprovokoval, sa veľkého súcitu nedočká. Obeť nezaslúženého výprasku však ostatní členovia tlupy neskrývane ľutujú.

Postihnutému čistia srsť, dotýkajú sa ho a všemožne ho chlácholia. Keby sme mali ich snaženie preložiť do ľudskej reči, asi by znamenalo: "To nič, bude zase dobre."

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.