Špekulácie, či sa bude ešte raz meniť centrálna parita slovenskej koruny voči euru v rámci systému výmenných kurzov ERM II, sú podľa člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska Petra Ševčovica predčasné. "Pre mňa je to mimoriadne ťažké komentovať, pretože naozaj neviem, aký bude vývoj, aké budú nálady. NBS to nemôže nijako usmerňovať, pretože v zmysle zásad a princípov ERM II nijako nevieme ovplyvňovať výmenný kurz," povedal v rozhovore pre agentúru SITA po košickom seminári o zavedení eura, ktorý organizovala Volksbank Slovakia.
Ako Ševčovic dodal, doteraz žiadna krajina nemala centrálnu paritu prehodnocovanú dvakrát. Či sa kurz koruny zhodnocuje tak, aby bolo potrebné paritu znova prehodnotiť, považuje člen Bankovej rady NBS za zbytočné komentovať. Pripustil, že zmena parity je teoreticky možná, keďže zmluvy tomu nebránia a maastrichtské kritériá nehovoria o maximálnom počte posunov centrálnej parity. "Zatiaľ však taký precedens, že by krajina menila paritu dvakrát, neexistuje a Európa je budovaná aj na báze precedensov," dodal.
Dlhodobo diskutovanú udržateľnosť plnenia kritérií nevyhnutných pre prijatie eura Ševčovic komentoval tak, že Slovensko bude podľa neho schopné maastrichtské kritériá plniť aj po vstupe do eurozóny. Ako dodal, diskusia o udržateľnosti kritérií, najmä inflácie a deficitu verejných financií, je plne legitímna. "Istou odpoveďou aj pre európske inštitúcie a úniu je aj konvergenčný program schválený vládou a trojročný rozpočet, v ktorom sa očakáva, že konsolidácia verejných financií bude pokračovať aj naďalej a v strednodobom horizonte by mala byť rozpočtová politika vyrovnaná," uviedol. Podľa aktuálneho konvergenčného programu a schváleného rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky by mal deficit verejných financií v roku 2010 klesnúť na 0,8 % hrubého domáceho produktu a v roku 2011 by mal byť rozpočet vyrovnaný.
Ševčovic zároveň vyslovil presvedčenie, že krajina vie rozumnou fiškálnou politikou zabezpečiť aj stabilitu vývoja inflácie, ktorá by sa mala udržiavať v rozpätí 2 až 3 percent. "Rozumnou fiškálnou politikou vieme zamedziť dopytovým šokom v ekonomike, aby sa neprehrievala, alebo naopak, aby sa nepodchladzovala," konštatoval. Rizikom zostávajú prípadné významné výkyvy na medzinárodnom trhu cien surovín, najmä ropy, prípadne potravín, ako tomu je v súčasnosti. Tieto faktory by však spôsobili rast cien nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách. "Domáce dopytové šoky, napríklad v dôsledku príliš vysokých miezd, vieme do určitej miery eliminovať rozumnou hospodárskou politikou vlády, lebo menová politika už nebude," povedal.
Vývoj inflácie na Slovensku v tomto roku pritom považuje Ševčovic za výnimočný. V lete dosahovala hodnoty len niekoľko desatín nad jedným percentom, čo podľa neho nie je pre krajiny nášho typu bežné. Po zavedení eura v roku 2009 sa podľa neho môže inflácia na Slovensku pohybovať na úrovni okolo troch percent, teda od 2,7 % do 3,2 %. "O rok neskôr by už mala klesnúť minimálne o 0,3 percentuálneho bodu. Kuvičie hlasy, že inflácia sa bude po prijatí eura pohybovať okolo 6 % až 8 %, nepovažujem za podložené. Dnes nám nie je nič známe, čo by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť zavedenie eura na Slovensku. Podľa prepočtov centrálnej banky a ministerstva financií to vyzerá tak, že by sme mali plniť všetky kritériá udržateľným spôsobom," dodal Ševčovic.
StoryEditor