Šéfovia vlád a štátov Európskej únie podpísali so svojimi partnermi zo stredomorských krajín text o spoločnom boji proti terorizmu. Na poslednú chvíľu sa tak vyhli fiasku summitu Euromed, ktorým začal pred desiatimi rokmi takzvaný Barcelonský proces. Jeho cieľom je ponúknuť čo najviac výhod susedným krajinám EÚ. Tak aby sa okolo Európy vytvoril kordón bezpečných, prosperujúcich krajín, ktoré by tak zároveň odradili od túžby po vstupe do EÚ. Okrem členských krajín EÚ sú členmi Euromedu Alžírsko, Palestínska samospráva, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Sýria, Tunisko a Turecko. Líbya, Mauretánia a Arabská liga majú štatút pozorovateľov. Od roku 1995 venovala EÚ na politiku "strategického partnerstva" s Orientom 20 miliárd eur.
Európania sú naďalej presvedčení, že existencia Euromedu je najlepší spôsob ako sa v medzinárodných vzťahoch smerom k blízkovýchodným a moslimským krajinám odlíšiť od bombovej demokracie Spojených štátov. Európska soft power, teda zmes finančnej príťažlivosti, ekonomickej spolupráce za cenu reforiem polototalitných a autoritatívnych režimov je podľa Bruselu jedinou možnou cestou ako zabezpečiť vlastnú bezpečnosť Európanov. Podobnú taktiku používajú Európania aj pri vyjednávaní s Iránom. Teheránu sľubujú prístup na európsky trh a štedrú finančnú výpomoc pri budovaní civilného jadrového programu v prípade, že sa vzdá všetkých pokusov o výrobu jadrových zbraní. Zatiaľ čo v Teheráne nepriniesla európska diplomacia výraznejšie zmeny, Stredomorie sa začalo pod jej impulzom reformovať. Prísľub spoločného trhu v roku 2010 a vytvorenie politického fóra, kde sa Izraelčania stretávali s Arabmi aj počas najťažších mesiacov druhej Intifády, je podľa Bruselu dôvodom na radosť. A to aj napriek tomu, že z arabských lídrov sa na stretnutí nezúčastnil takmer nikto z premiérov a šéfov. Konzultácie v Barcelone pôsobili chvíľami ako bývalé summity Európskej rady a pozorovatelia tajne dúfali, že neprítomnosť neeurópskych krajín možno vytvorí priestor na neformálne rokovania o európskom rozpočte. Napriek nadšeniu Tonyho Blaira, "výkonného prezidenta EÚ", sa však delegácie nedohodli na spoločnej rezolúcii o terorizme. Arabské štáty sa síce vzdali definície terorizmu ako jedného zo spôsobov boja za nezávislosť a prijali európsku formuláciu o tom, že takéto konanie nie je za žiadnych okolností ospravedlniteľné. Fakt, že EÚ sa na Euromede nedokázala s partnermi dohodnúť o rezolúcii, je dôkazom dvojitého zlyhania. Neprítomnosť viacerých lídrov (Libanon, Sýria) -- kvôli nepriaznivej medzinárodnej situácii po vražde Haríriho, a Jordánska spolu s Izraelom -- z domácich dôvodov, ukazuje, že svet Orientu je s procesom nespokojný a nechce mu zabezpečiť morálnu kauciu bez konkrétnych záruk zo strany Bruselu. Euromed je aj prejavom zlyhania európskej diplomacie, ktorá pôsobí po vnútorných neúspechoch únie v referendách o európskej ústave a konfliktu kvôli rozpočtu len málo stimulujúco a presvedčivo na to, aby získala podporu orientálnej a južnej vetvy západnej civilizácie.
StoryEditor