Oceľ stále budí záujem

Akvizície sa podľa expertov budú zameriavať na špecializované spoločnosti, ktoré by veľkým oceliarňam otvorili brány do menších segmentov. Veľká časť konsolidácie sa zameria na Severnú Ameriku, ktorá práve takéto možnosti ponúka. Podľa Financial Times sa nachádza niekoľko špecializovaných spoločností vo vlastníctve malých skupín akcionárov, ktorí nedokážu zabrániť akvizícii tak účinne ako veľké investičné skupiny.
Jedným z obmedzujúcich faktorov môže byť priveľká hodnota oceliarní. Vzhľadom na zvýšený záujem investorov o oceliarsky priemysel sa firmy predávali za cenu zodpovedajúcu asi šesťsto dolárom za tonu ročnej kapacity, čiže za trojnásobok hodnoty spred troch rokov.
V posledných niekoľkých mesiacoch sa v tomto regióne odohrali tri výraznejšie akvizície. Švédska spoločnosť SSAB kúpila kanadské Ipsco za 7,7 miliardy dolárov, v prepočte 198,3 miliardy korún, indický Essar získal kanadskú Algomu za 1,6 miliardy dolárov a argentínske Ternium prevzalo mexickú Imsu za 1,7 miliardy dolárov.
Tieto transakcie zďaleka nedosahujú úroveň akvizícií z minulého roka, keď Mittal Steel kúpil Arcelor za 26,9 miliardy eur, v prepočte 924,3 miliardy korún, a Tata Steel získal Corus za desať miliárd dolárov.

Špecialisti v zameriavači
Z hľadiska budúcich akvizícií je podľa Financial Times najzaujímavejší francúzsky výrobca potrubí Vallourec a priamy konkurent ruského TMK. TMK s trhovou kapitalizáciou 7,9 miliardy dolárov, Vallourec (16,4 miliardy dolárov) a Tenaris (28,3 miliardy dolárov) sú trojka relatívne neznámych oceliarní v úzko špecializovanom segmente výroby potrubí.
Firmy vyrábajú najmä bezšvové potrubia a rúrky, ktoré využívajú najmä ropné a plynárenské spoločnosti napríklad na vrty alebo na ich prepojenie s výrobnými zariadeniami. Potrubia sa vyrábajú v niekoľkých etapách, keďže musia vydržať enormné sily pod povrchom, ktoré dosahujú až dvestonásobok atmosférického tlaku.
Vzhľadom na rastúci záujem o tento produkt sa ceny prudko zvýšili. V niektorých prípadoch stojí tona vyše desaťtisíc dolárov, čo desaťnásobne presahuje cenu bežného oceľového plechu.
Na tohtoročnej odhadovanej produkcii pätnásť miliónov ton týchto potrubí bude mať TMK podiel asi dvanásť percent, Vallourec štrnásť percent a Tenaris približne pätinu.

Čína expanduje
Zo záujmu o oceľ profituje v prvom rade čínsky oceliarsky sektor. Takmer stovka čínskych oceliarní za prvé tri mesiace tohto roka zvýšila zisky o 282 percent na 34,53 miliardy jüanov, v prepočte 116 miliárd korún. Keďže podľa agentúry Xinhua tento enormný nárast súvisí so slabým prvým štvrťrokom 2006, zisky sektora sa za celý rok zvýšia "iba" o 30 až 40 percent.
Pod rast ziskov sa okrem iného podpísal výrazný vzostup vývozu ocele a vyššie ceny v zahraničí. Vývoz hotových oceliarskych výrobkov v danom období dosiahol 14,1 milióna ton, čo predstavuje medziročný nárast o 125,3 percenta.
Brzdou ďalšieho rastu však bude zavedenie päť- až desaťpercentného vývozného clo na 82 druhov oceliarskych produktov a zvýšenie ciel z 10 na 15 percent na ďalších 19 výrobkov. Pritom iba v apríli Peking obmedzil zľavy na vývozné clá pre 76 oceliarskych produktov na päť percent a úplne ich zrušil pre ďalších 83 druhov, informuje Xinhua.
Export preto bude v porovnaní s minulým rokom rovnaký alebo dokonca nižší. Čína vlani vyviezla 43 miliónov ton hotových oceliarskych produktov.

Európa to má za sebou
Európsky oceliarsky sektor má už väčšinu konsolidácie za sebou. Krízy v 80. a 90. rokoch, keď oceliarne zaťažovali nadmerné kapacity, strácali konkurencieschopnosť a prežívali len vďaka finančnej podpore štátu, si vynútili privatizáciu a spájanie spoločností najprv na národnej úrovni, a potom aj na medzinárodnej.
Napríklad v júni 1999 sa spojil British Steel a holandský Hoogovens, z čoho vznikol Corus. Ten začiatkom roka po tuhom akvizičnom boji napokon skončil v rukách indického Tata Steel, ktorý zaplatil 11,3 miliardy dolárov.
Ďalší gigant vznikol v roku 2002 zlúčením francúzskeho Usinoru, španielskej Aceralie a luxemburského Arbedu. Výsledkom bol Arcelor, ktorý po niekoľkomesačnom zápase s akcionármi, vládami a ruskou Severstaľou kúpila svetová oceliarska jednotka Mittal Steel.

Ruská oceľ zarába miliardy
Na prvý pohľad sú hnacou silou ruskej ekonomiky ropa a zemný plyn. No metalurgia tvorí až 17 percent celkovej priemyselnej produkcie a v rebríčku najbohatších ľudí sveta časopisu Forbes dvanásti z 25 ruských miliardárov podnikajú v metalurgickom sektore. Šiesti z nich sú označovaní za oceliarskych barónov a ich celkový majetok sa odhaduje na 24 miliárd dolárov, píše Die Welt.
A pritom spočiatku nikto nedával ruským oceliarňam šancu prežiť v kapitalizme. Boli to kolosy na hlinených nohách so zastaranými zariadeniami. No 15 rokov po rozpade Sovietskeho zväzu sú zväčša sprivatizované, vykazujú miliardové zisky a starajú sa o rast ruského hospodárstva.
Veľkú ruskú päťku tvorí Novolipezký metalurgický kombinát, Severstaľ, Magnitogorský metalurgický kombinát, Evrazholding a Mechel.