StoryEditor

Rožňava má platiť sto miliónov

12.02.2007, 23:00

Rožňavská samospráva má veľký problém. Pred necelými piatimi rokmi údajne zmarila miestnej firme Eurotank investíciu do výstavby benzínového čerpadla. Firma zažalovala štát, ten súd prehral a vyplatil jej odškodné. Štát teraz peniaze žiada od mesta.

Zastavenie stavby
Všetko sa začalo v máji pred piatimi rokmi. Mesto Rožňava, v tom čase v pozícii štátneho orgánu, rozhodlo o zastavení stavby spoločnosti Eurotank. Firma kvôli tomu údajne prišla o investora. Ten jej totiž hneď na druhý deň po doručení rozhodnutia vypovedal investičnú zmluvu.
V nej sa pôvodne zaviazal poskytnúť firme do konca júna toho istého roku dvadsať miliónov korún, čo mala byť polovica investičných nákladov na výstavbu čerpacej stanice. Firma sa odvolala a o päť mesiacov odbor životného prostredia okresného úradu napadnuté rozhodnutie samosprávy ako nezákonné zrušil.

Investícia do štrku
Zmluva o investícii bola uzatvorená pol roka pred zastavením stavby, zatiaľ čo samotné stavebné povolenie bolo vydané ešte v roku 1996. Napriek takému dlhému času sa však na stavbe do jej pozastavenia, ale ani potom, reálne nestavalo. Okrem zavozenia niekoľkoárovej parcely štrkom, ktorý je tam dodnes.
Spoločnosť Eurotank však zažalovala štát. Žaloby smerovali najprv na ministerstvá spravodlivosti a vnútra, až nakoniec skončili na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, do ktorého pôsobnosti spadalo sporné rozhodnutie samosprávy.
Okresný súd v Rožňave v dvoch samostatných konaniach v predchádzajúcich dvoch rokoch priznal firme za zmarenú investíciu, ušlé zisky a za straty na úrokoch z omeškania spolu takmer stodvadsať miliónov. Ministerstvo sa vzdalo odvolania, peniaze vyplatilo a teraz ich chce späť od samosprávy. Tá sa o celej kauze oficiálne dozvedela až v polovici januára tohto roka, keď dostala žalobu na zaplatenie regresu, a to tri dni pred vypršaním ročnej lehoty.

Súd bez mesta
"Nik nás o tom neinformoval. Neboli sme účastníkmi sporu, nemohli sme sa brániť. Navyše súd ani neskúmal, či a ako mesto pochybilo. Ak by to aj bola naša chyba, tak tá sankcia je vzhľadom na skutočnosť absolútne neprimeraná. Je to celé veľmi divné," neskrýva rozhorčenie primátor mesta Vladislav Laciak.
"Keďže sú to peniaze všetkých daňových poplatníkov a súd rozhodol, že pochybilo mesto, tak ich podľa zákona musíme vymáhať," reagoval na situáciu Miroslav Bátovský, hovorca ministerstva výstavby. Zatiaľ požaduje ministerstvo od mesta 31 miliónov korún, na preplatenie zvyšnej časti odškodného má čas do konca roka.
Samospráva sa hodlá brániť. Ak by však neuspela a musela platiť, bola by to na nasledujúce roky pre štvrťmiliardový mestský rozpočet katastrofa. Žiadny rozvoj, žiadne eurofondy.

Samospráva zasiahla
Stavba bola zastavená, pretože stavebník porušoval zákon, konštatuje sa v rozhodnutí mesta spred piatich rokov, ktoré celú kauzu spustilo. Hlinou a štrkom, ktorý tam navážal, zasypal napríklad odvodňovacie priekopy. Materiál po dažďoch vyplavovalo na cestu prvej triedy a zavážal ním aj okolité pozemky. Ich majitelia sa prišli na mestský úrad sťažovať a mesto muselo jednoducho konať, spomínajú si na inkriminované udalosti pracovníci samosprávy.
Výsledok je ten, že mesto, ktoré to malo všetko zaviniť, nebolo spornou stranou. Súd si tak osvojil iba predložené dokumenty žalobcu a skonštatoval, že dostatočne vydokladoval nezákonné rozhodnutie samosprávy. Po tom, či nemohol náhodou nezákonne postupovať odbor životného prostredia, ktorý rozhodnutie mesta zrušil, však nepátral.
Súd prijal navrhovanú výšku odškodného, ktorá vychádzala z prepočítaného mesačného zisku 1,6 milióna korún, čo je pre nové benzínové čerpadlo, vzdialené dvesto metrov od fungujúceho, na miestne pomery zázračný výnos. Prijal taktiež 16,5-percentnú mieru úročenia omeškaných prostriedkov a nepreukázal, že by bola investícia fiktívna, keďže investor mal počas trvania zmluvy garantované peniaze na účte. Neskúmal však podrobnejšie ekonomické a trhové parametre investície, reálnosť jej výnosov či podnikateľskú históriu žalobcu.

Pasívne ministerstvo
Firma Eurotank pôvodne žiadala takmer tristo miliónov a ďalších skoro sto miliónov na úrokoch. A zmarený zisk si chcela uplatňovať aj do budúcnosti. Na súde však pristúpila na návrh právneho zástupcu ministerstva, ktorého výsledkom je o niečo nižšia, ale tiež deväťciferná suma.
Obe strany sa na margo toho dohodli, že sa vzdávajú odvolania. Štát, zastúpený ministerstvom, tak neobhajoval záujmy samosprávy, ktorá konala v jeho mene. Ministerstvo sa však bráni, že sa neodvolalo v snahe zabrániť ešte väčším škodám.
Spoločnosť Eurotank Rožňava založil v roku 1994 podnikateľ Igor Lipták, ktorý je aj jej konateľom. Firma s dvestotisícovým majetkom sa podľa výpisu z obchodného registra zaoberá obchodovaním s rôznymi komoditami. Od potravín, cez suroviny až po pohonné látky. Dosiaľ nevykonávala žiadnu významnejšiu podnikateľskú činnosť.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
07. máj 2024 05:27