Mýty a fakty o drogách

Mýtus: Lieky predpísané lekárom nespôsobujú závislosť

Fakt: Pri zavádzaní psychofarmák do terapeutickej praxe sa predpokladalo, že ide o lieky, na ktoré nevzniká závislosť. Časom sa však ukázalo, že to tak nie je. Hoci mnohé lieky sú pri dodržiavaní predpísaného dávkovania a na kratšie časové obdobie bezpečné, dlhodobé užívanie môže spôsobiť rozvoj syndrómu závislosti. V praxi sa stretávame hlavne so závislosťou od niektorých anxiolytík (lieky tlmiace pocity úzkosti či psychického napätia), hypnotík (lieky na spanie) či opioidných analgetík (lieky proti bolesti).

Mýtus: Marihuana za volantom je neškodná

Fakt: Nedávne štúdie zo štátov, kde bola legalizovaná marihuana, nedávajú tomuto tvrdeniu celkom za pravdu. V štátoch Colorado, Oregon a Washington sa od roku 2014, keď tam bola marihuana legalizovaná, zvýšila nehodovosť. Zníženie vnútroočného tlaku po požití marihuany je sprevádzané redukciou periférneho zorného poľa, výsledkom čoho môže byť v niektorých prípadoch jazda zo strany na stranu (tzv. waving, čiže jazda vo vlnovkách). Taktiež sa významne mení schopnosť odhadu vzdialeností. Pokusy s pilotmi lietadiel potvrdili, že neschopnosť sústrediť sa na vykonávanie náročných činností pri obsluhe stroja môže pretrvávať aj niekoľko dní po jednorazovom požití.

Reklama

Mýtus: Syntetické kanabinoidy sú niečo ako klasická marihuana

Fakt: Na rozdiel od klasickej marihuany majú syntetické kanabinoidy, ktoré sa považujú za legálnu formu k marihuane, ťažko predvídateľný účinok. Vo všeobecnosti môžu spôsobovať poškodenie obličiek, pľúc, srdca, vyvolávajú kŕče, zrýchlený pulz, extrémnu agitáciu či halucinácie a môžu viesť cez akútnu intoxikáciu až k smrti.

Mýtus: Alkohol je bezpečnejší než heroín či pervitín

Fakt: Posudzovanie drog podľa ich „bezpečnosti“ môže byť trochu ošemetné. Je to ako vyberať si menšie zlo. Napriek tomu existujú štúdie, ktoré sa snažia objektivizovať mieru škodlivosti a dosah pre spoločnosť pri užívaní drog. Štúdia z Veľkej Británie vyhodnotila ako najškodlivejší alkohol, predovšetkým vo vzťahu jeho užívania a dosahov pre spoločnosť. Nasledovali heroín, crack a metamfetamín.

Reklama

Mýtus: Fajčenie marihuany je bezpečné

Fakt: Holandská štúdia na 2 437 osobách poukazuje na to, že fajčenie marihuany je u tých, ktorí majú genetickú predispozíciu na psychotické stavy, výrazne rizikové. Užívanie marihuany má na svedomí 8 percent všetkých vážnych prípadov psychóz. Z tejto štúdie totiž vyplynulo, že požívanie marihuany u mladistvých a mladých dospelých môže byť príčinou psychotických porúch, ktoré sa môžu prejaviť aj v neskoršom veku. Riziko vzniku týchto symptómov síce nie je veľké, ale podstatne sa zvyšuje u osôb, ktoré majú na psychotické stavy určité predispozície. Dá sa teda povedať, že ide o určitú formu ruskej rulety.

Mýtus: Priateľ alebo skúsený užívateľ vás ochráni pred zlým tripom

Fakt: Podporovatelia užívania LSD propagujú myšlienku, že s priateľom alebo „sprievodcom“ sa môžete vyhnúť tzv. bad tripu, čiže nepríjemným stavom po užití LSD. Ani priateľ, skúsený užívateľ či edukovaný psychoterapeut nemôžu zaručiť absenciu negatívnej reakcie na drogu. Tá môže byť sprevádzaná pocitmi úzkosti, strachu, paranoidnými predstavami, impulzívnym konaním či agresívnym, resp. autoagresívnym správaním, keď si jedinec môže vážne ublížiť či dokonca spáchať samovraždu.

Reklama

Mýtus: S marihuanou sa lepšie učí do školy

Fakt: Štúdie, ktoré porovnávali kognitívne funkcie súčasných užívateľov marihuany, tomuto tvrdeniu nedávajú za pravdu. Pamäťové skóre užívateľov bolo nižšie než v kontrolnej skupine, pričom kognitívny výkon negatívne koreloval s dĺžkou užívania. Znamená to, že čím dlhšie jedinec užíval marihuanu, tým väčšie problémy mal s učením či vybavenosťou pamäti.

Mýtus: Sex na pervitíne je lepší

Fakt: Pervitín je stimulačná látka, ktorá potláča pocity únavy a zvyšuje výkonnosť, perspektívne aj sexuálny apetít. Táto látka má však vazokonstrikčný účinok, čo znamená zúženie prietoku krvi, a tým pádom aj zoslabovanie erekcie, resp. erektilnú dysfunkciu.

Mýtus: Po káve človek vytriezvie

Fakt: Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože káva nenapomáha vylučovaniu alkoholu z organizmu, ktoré sa deje prostredníctvom pečene. Kofeín obsiahnutý v káve môže subjektívne pomôcť odstrániť pocit únavy vyvolaný alkoholom, ale nemá vplyv na znižovanie alkoholémie, čiže prítomnosti alkoholu v krvi.

Mýtus: Vďaka alkoholu sa lepšie spí

Fakt: Pozitívne účinky alkoholu na zaspávanie majú krátkodobý charakter. Z vedeckého pohľadu alkohol narúša prechod do REM fázy, čo je snová fáza nutná pre našu regeneráciu. Aj to je dôvodom rannej únavy po prehýrenej noci.