Ježiško v predstavách detí zvádza boj so všadeprítomným Santa Clausom. Neviditeľný symbol proti tučnému bielofúzemu mužovi v červenom, ktorý dominuje hlavne zahraničným reklamám. Duch českých a slovenských Vianoc v tom má prax. Pred šesťdesiatimi piatimi rokmi vrcholil boj s iným útočníkom - dedom Mrázom.
Kým Santa Clausa podporuje vianočný biznis, na strane deda Mráza stála ideológia. V päťdesiatych rokoch minulého storočia musel Ježiško zmiznúť. Do boja vo farbách ruského deda Mráza sa v roku 1952 pustil osobne predseda československej vlády Antonín Zápotocký. Dnes vyvoláva jeho vtedajší štedrovečerný prejav úsmev, vtedy ale znamenal pre Ježiška koniec potvrdený z najvyšších miest.
Zbavili sa Ježiška
"Vy, ktorí dorastáte, nepozorujete ani, ako sa mnohé u nás v poslednej dobe zmenilo a mení. Ani legendárne Vianoce nezostávajú bez zmeny. Žiaria ďalej vianočné stromčeky, čakajú sa darčeky, ale miznú už jasličky," obracal sa k mladšej generácii Zápotocký.
"Malý Ježiško, ležiaci v chlieve na slame vedľa junca a oslíka, nad chlievom žiariaca betlehemská hviezda, to bol symbol starých Vianoc. Prečo? Mal pripomínať pracujúcim a biednym, že chudobní patria do chlieva. Keď sa mohol narodiť a bývať v chlieve Ježiško, prečo by ste tam nemohli bývať vy?" vysvetľoval v prejave komunistický politik. A sľuboval svetlé zajtrajšky zbavené Ježiška.
"Nastali mnohé prevraty. Aj Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný. Je pekne oblečený, v baranici a kožuchu," povedal ďalej Zápotocký.
Vypočujte si jeho prejav:
Červené hviezdy nad Betlehemom
Rovnako ako s Ježiškom bolo nutné skoncovať aj s celou kresťanskou vianočnou symbolikou. "Dedo Mráz prichádza k nám od Východu a na cestu mu tiež žiaria hviezdy. Nielen jediná betlehemská. Celý rad červených hviezd na našich šachtách, hutiach, továrňach a stavbách.
Tieto červené hviezdy hlásajú radostne, že vaši oteckovia a mamičky splnili na svojich pracoviskách úlohy štvrtého roka prvej Gottwaldovej päťročnice," hlásal na Vianoce predseda vlády.
Najznámejší prejav
Podľa historika, spoluautora knihy České Vianoce Petra Kouru patrí tento Zápotockého prejav k najznámejším verejným prejavom z doby vlády komunistickej strany.
"Býva opakovane vyhľadávaný, pretláčaný aj reprodukovaný, lebo sa svojou absurditou radí po boku takých perál, ako je prejav Miloša Jakeša v lete 1989 na Červenom hrádku," uvádza v knihe.
Dnes sa len pousmejeme
S odstupom času znejú Zápotockého slová pre mnohých humorne, je ale treba pripomenúť kontext doby. Tri týždne pred Vianocami bol v politickom procese popravený Rudolf Slánský a desať ďalších.
Na Pražskom hrade medzitým podpisoval Klement Gottwald ďalšie tresty smrti a v Kremli stále vládol Jozef Stalin.
Zrušiť Vianoce si nedovolili
Zrušiť Vianoce si nedovolili ani komunisti. Od začiatku päťdesiatych rokov sa ale snažili zlikvidovať všetky kresťanské, ale aj prvorepublikové zvyky sprevádzajúce oslavu týchto sviatkov. "Namiesto po stáročia zakorenených tradícií sa pokúsili spoločnosti vnútiť ateistické sovietskej vzory, čo sa našťastie nepodarilo," uvádza Koura.
Plán vtedajších propagandistov bol jasný. Nadobro vymazať spojitosť Vianoc s narodením Ježiša Krista. Ideológia ale išla ešte ďalej. Nesmeli sa verejne spievať koledy a z verejných knižníc mizli knihy, kde sa oslavovali Vianoce. Patrila medzi ne aj tá o legendárnom školákovi Kájovi Maříkovi. Príbeh chudobného chlapca z hájovne, ktorý sa modlil, tešil na Ježiška a chodil spievať na polnočnú omšu, sa nehodil rovnako ako Karafiátovi Chrobáčikovia.
Stalinove narodeniny
Komunistický režim si bol dobre vedomý, že staré zvyky a tradície je potreba nahradiť niečím novým. V prípade vianočných sviatkov to bola podľa Koura skutočnosť, že jeho hlavná žijúca ikona - Stalin - slávila oficiálne narodeniny len tri dni pred Štedrým dňom, teda 21. decembra.
Najmohutnejšie oslavy sa uskutočnili už v roku 1949. Ústredný výbor KSČ zriadil špeciálny vládny výbor, ktorý mal oslavu Stalinových narodenín koordinovať. Jeho predsedom sa stal vtedajší minister informácií a osvety Václav Kopecký.
Miesto Vianoc Stalin
Namiesto vianočných tém zaplnili stránky novín oslavné články o "najväčšom priateľovi československého ľudu" či básne, poviedky alebo reportáže z osláv v továrňach. Tvár sovietskeho diktátora ozdobila dokonca "predvianočné" číslo detského časopisu Materina dúška.
Vyhlásená bola tiež akcia dary pre Stalina, ktoré sa zhromažďovali na výstave v pražskom Veľtržnom paláci. Za týždeň ju navštívilo osemdesiat tisíc ľudí. To všetko v čase, keď obchody tovarom rozhodne nepretekali.
Aj napriek úpornej snahe sa Ježiška z českých a slovenských rodín vyhnať nepodarilo. Verejnému priestoru vládol dedo Mráz, doma ale bol stále Ježiško. Verejná prezentácia Ježiška bola znova povolená v roku 1956. To bola podľa niektorých historikov "odmena" za to, že bol v Československu pokoj. Zatiaľ čo v Poľsku sa demonštrovalo a v Maďarsku povstanie rozprášili sovietske tanky.